Tokaj - oblasť vína kráľov a kráľa vín

Jedna z najmenších, ale aj najvzácnejších slovenských vinárskych oblastí - Tokajská vinohradnícka oblasť - sa nachádza v úplne najjuhovýchodnejšom cípe Slovenska.

Voľakedy, ešte za čias Rakúsko-Uhorska, zaberala pomerne rozsiahlu plochu, po vzniku samostatného Československa ju však hranice rozdelili a na Slovensku jej zostal len kúsok: nachádza sa v nej sedem obcí, pričom najznámejšie sú Veľká a Malá Tŕňa a Viničky.

Vínna turistika sa začína rozvíjať

aj v najjuhovýchodnejšom cípe Slovenska

To, čo robí tokajské víno tokajským (a nemáme na mysli len výberové vína), je podľa Jaroslava Ostrožoviča, majiteľa firmy J&J Ostrožovič - jednej zo štyroch, ktorá tu má ochrannú známku na výrobu tokajských výberových vín - tunajšia špecifická klíma. Má kontinentálny charakter, čiže sú tu veľké teplotné rozdiely medzi letami a zimami, medzi dňom a nocou.

Kamenisté pôdy tejto oblasti, ktoré majú sopečný pôvod, dokážu však veľa tepla cez deň naakumulovať a potom ho v noci odovzdávať, a teplotné rozdiely medzi dňom a nocou nie sú potom až také výrazné. Navyše, jesene sú tu v priaznivých rokoch dlhé a slnečné a ranné hmly a rosa zase zabezpečujú dostatok vlahy, aby sa tu mohlo dariť ušľachtilej plesni Botrytis cinerea person, ktorá má celé „tokajské na svedomí“.

Víno sa tu vyrába a obchoduje sa s ním stáročia, využiť však vinohradníctvo a špecifiká Tokaja aj ako produktu na pritiahnutie turistov - to je história len nedávna. Ešte v stredoveku existovala Tokajská vínna cesta, po ktorej obchodníci odvážali víno z Tokaja do Poľska a odtiaľ ďalej.

Súčasná Tokajská vínna cesta už nie je obchodná, spája len jednotlivé dediny, pivnice a výrobcov vína. Tam všade sa môžu priaznivci dostať k zlatistému moku, ale najmä k informáciám o ňom. Ani tu neplatí, že môžete prísť do pivníc hocikedy, tak ďaleko vínna turistika na Slovensku nie je a ešte dlho nebude. Ale ak sa na návštevu vopred objednáte, budete vítanými hosťami. Pripravia vám ochutnávku z bohatého sortimentu tunajších vín od odrodových až po 5- či 6-putňový výberový tokaj a k tomu, ak chcete snúbiť víno s jedlom, aj gastronomické hody. Ochutnávky sa robia v pivniciach, ktoré často pochádzajú ešte z čias tureckých nájazdov, takže atmosféra im rozhodne nechýba.

Ešte predtým, než človek vypije prvý dúšok vína, musí obdivovať domácich, ako zvládli zapáliť toľké kvantum sviečok. Nimi sú lemované mnohometrové chodby pivníc plné sudov a fliaš s dozrievajúcim alebo archívnym vínom.

Ochutnávať tokajské u miestnych vinárov sa dá jeden deň v roku aj bez predchádzajúceho objednania sa. Podľa vzoru Malokarpatskej vínnej cesty aj tu už robia Deň otvorených pivníc. Termín je vždy rovnaký - posledný septembrový víkend a vtedy sú pivnice otvorené pre každého, kto si kúpi lístok. Keď ich otvorili prvýkrát, prišlo sa na ne pozrieť 350 ľudí. Na druhý ročník už bolo zvedavých 800 ľudí. Maximum je podľa J. Ostrožoviča tisícka, pretože k ochutnávkam predsa len treba určitý komfort a tlačiť sa s pohárikom v dave asi nevyhovuje nikomu.

K pivniciam a ochutnávkam postupne pribúdajú aj penzióny pre tých, ktorým niekoľkohodinový pobyt v pivniciach a vo vinohradoch nestačí. Prostredie Tokaja je naozaj malebné a pobyt v penzióne uprostred vinohradov alebo neďaleko nich, s pohľadom na okolitú zvlnenú krajinu, má v sebe nádych romantiky. Ísť na ochutnávku do pivníc rodiny Macikovcov, ktorej patrí firma Tokaj vín v Malej Tŕni, je ako absolvovať výlet do histórie a výroby tohto moku. Nádejným somelierom, pre ktorých organizovala exkurziu Asociácia somelierov Slovenskej republiky v rámci ich kurzu, dokázali o víne rozprávať celé hodiny.

Manželia Jaroslav a Erika Macikovci sú pritom, ako sami hovoria, mladou krvou vinárskej rodiny, ktorá sa venuje tomuto remeslu už niekoľko generácií. Erika sa sem privydala z absolútne nevinárskej Žiliny a jej manžel s úsmevom spomína na prvú návštevu jej rodiny v Malej Tŕni.

Keďže to bolo práve v čase oberania cibéb, teda bobuliek hrozna napadnutých ušľachtilou plesňou, z ktorých sa robí Tokajské výberové, ponúkli sa, že pomôžu. Zber sa robí ručne a scvrknuté hrozienka napadnuté plesňou nepôsobia na človeka, ktorý vidí niečo také prvýkrát, lákavo.

Považuje ich za také, čo nemajú vo víne čo robiť. Preto bolo zdesenie budúceho ženícha veľké, keď zistil, že cibéby, ktoré tu považujú za tokajské perly, končili nie v putniach, kde mali, ale niekde celkom inde...

Odrody, z ktorých sa tokajské víno robí, prirovnáva J. Macik k mužovi, žene a dieťaťu. Tým mužom je základná a najrozšírenejšia tunajšia odroda Furmint. Odrodové víno z nej je drsnejšie, má výraznejšiu chuť, viac si na ňom pochutí práve mužská polovica populácie.

Furmint je najstaršia odroda, ktorá sa tu pestuje, priviezli ju sem Taliani z oblasti Bari. Uhorský kráľ Belo IV. tieto oblasti nimi kolonizoval v 13. storočí, keď zostali vyľudnené po nájazdoch Tatárov.

V súčasnosti sa Furmint pestuje na 65-70 percentách plôch a práve na jeho strapcoch najlepšie pôsobí ušľachtilá pleseň a vytvárajú sa na nich cibéby. Treba však povedať, že tie sa nevytvárajú každý rok v takom množstve, aby ich bolo efektívne ručne zberať. Treba na to optimálne klimatické podmienky, najmä veľa slnka. Takže sú ročníky, keď sa Tokajské výberové víno nerobí, robia sa len odrodové alebo samorodné vína, ktoré sú zmesou dvoch či troch odrôd.

Druhou odrodou je Lipovina, teda podľa spomínaného prirovnania žena, a z nej sa vyrábajú odrodové vína jemnejšej chuti. V súčasnosti sa pestuje asi na 10 percentách vinohradníckych plôch.

Lipovina sa volá preto, lebo listy viniča vraj pripomínajú slovenský národný strom - lipu. A dieťaťom je najaromatickejší Muškát žltý. Keď si k nemu privoniate a potom ho ochutnáte, cítite istú charakteristickú muškátovú arómu.

V Tokaji pestujú aj štvrtú odrodu, ktorá sa volá Zeta a vznikla krížením v Maďarsku. Tam experimentujú aj s ďalšími odrodami, skúšajú krížiť Furmint, ktorý má tenkú kožku, a preto sa na ňom darí plesni, s odrodou, ktorá zase skôr dozrieva, aby sa spojili výhody obidvoch.

Ak aj je dobrý rok a cibéby sa na strapcoch tvoria v dostatočnom množstve, to, či z nich bude aj Tokajský výber, je do istej miery lotéria. Začínajú sa väčšinou zberať až po 15. októbri, niekedy aj začiatkom novembra.

Zber trvá približne mesiac, takže sú roky, keď sa oberajú do decembra, niekedy už vo vinohrade pokrytom snehom. Ten však nie je najväčší nepriateľ, tým je dážď. Ak začne počas zberu dlhodobo pršať a rozšíri sa hniloba, je po úrode.

Cibéby sa zo strapcov vyberajú ručne priamo vo vinohrade, no ak sa ochladí a nedá sa vonku pracovať, oberú sa strapce a ženy cibéby vyberajú v halách. Denne zvládne jedna pracovníčka vybrať tak 10-12 kilogramov. Tie sa potom zalejú suchým muštom z Tokajského samorodného vína vyrobeného v tom istom roku, ako boli obraté cibéby, macerujú sa a proces, na ktorého konci je ušľachtilé víno, sa začína.

(Tr-)