Slovenská samospráva XVII. obvodu Budapešti (Rákoškerestúr) predstavila v Dome menšín obvodu svoju 15-ročnú činnosť na fotografiách. Nezvyčajnú bilanciu slovom doplnila predsedníčka zboru Mária Epreššová. Ako uviedla, ich zbor pôsobí už poldruha desaťročia a za toto obdobie sa im podarilo vytvoriť nové tradície a oživiť staré.

Z najlepších fotografií zostavili tematické koláže: Naše sviatky, Vystúpenia, Turíce, Mikuláš, Fašiangy a pod., ostatné boli založené v albume. Medzi najväčšie sviatky kerestúrskych Slovákov patria Turíce, na ktoré vždy pozývajú kultúrnikov zo slovenských obcí.

Prvou predsedníčkou Slovenskej samosprávy XVII. obvodu Budapešti bola Eva Gáčiová, od ktorej roku 2002 prevzala štafetu M. Epreššová, dovtedy zodpovedná za kultúrnu oblasť. Pani predsedníčka dobre pozná každodenný život Slovákov v kedysi samostatnej obci, veď aj jej predkovia boli Slováci. Slovenská komunita si tu po stáročia zachovala svoj jazyk a identitu. Sotva sa na to naskytla možnosť, založila si svoju samosprávu. Odvtedy tu pôsobí slovenský ženský spevácky zbor, ktorý s veľkým úspechom prezentuje piesne tohto kraja nielen na miestnych kultúrnych podujatiach, ale aj v okolitých osadách. V Rákoškestúri pred štyrmi rokmi založili tanečnú skupinu s ôsmimi pármi, ktorú viedla učiteľka hudby a spevu E. Gáčiová. Členmi sú oduševnení príslušníci mladej generácie. S radosťou si osvojujú tance a piesne svojich predkov.

V tejto mestskej časti okrem pestovania slovenských tradícií vytvárajú aj podmienky na zachovanie slovenčiny, a to formou jazykového kurzu, ktorý už desať rokov vedie učiteľka slovenčiny z Tatabáne Ružena Néveriová. Ako nás informovala pani učiteľka, kurz ukončila aj pani predsedníčka, ktorá nedávno úspešne absolvovala základný stupeň štátnej skúšky zo slovenského jazyka. Na najväčšiu radosť pani Néveriovej začínajú navštevovať kurz aj mladí ľudia, potomkovia miestnych Slovákov. Starší účastníci kurzu mali skôr hodiny komunikácie, na ktorých si čítali súdobé texty, zväčša novinové články. Mladší frekventanti sa zaoberajú aj s gramatikou a s rozširovaním základnej slovnej zásoby. Cieľom pani učiteľky je, aby jej žiaci navštevovali slovenskú školu v Budapešti. Považovala by za vhodné, keby škola mala tzv. nultý jazykový ročník, kde by sa žiaci mohli zdokonaľovať v slovenskom jazyku. R. Néveriová vyučovala slovenčinu aj v susednej Cinkote (XVI. obvod) a v Tatabáni.

Po úvodných slovách javisko patrilo mladým tanečníkom, ktorí predviedli zemplínske tance v choreografii Evy Szilágyiovej Šubovej.

(ef)