Zastupiteľstvo a starosta obce Blatné udelili čestné občianstvo družobnej obce Mlynkov Jozefovi Szivekovi in memoriam za rozvíjanie družobných stykov medzi Slovenským pávím krúžkom v Mlynkoch, Dychovou hudbou Šarfianka z Blatného a obcou Blatné.

Dokument o udelení čestného občianstva v Blatnom za slávnostných okolností z rúk dlhoročného lúčiaceho sa starostu Milana Šarmíra v prítomnosti novozvolenej starostky obce Kataríny Takáčovej a poslancov obecného zastupiteľstva prevzala manželka Jozefa Sziveka. Popri Kataríne Szivekovej, riaditeľke mlynskej školy na dôchodku, ktorá po svojom manželovi prebrala vedenie pávieho krúžku, slávnosti v Blatnom sa zúčastnila i delegácia z Mlynkov, vrátane vedúcej miestnej organizácie Zväzu Slovákov v Maďarsku Gizely Molnárovej (ktorá je tiež čestnou občiankou obce Blatné) a predsedu Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Jozefa Havelku. Na veľkú radosť hostiteľov a Pilíšanov na slávnosti sa zúčastnil aj predchádzajúci mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti. Keďže Juraj Migaš má tiež nemalé zásluhy na plodnom rozvinutí priateľstva Blatňanov s Mlynčanmi, usporiadatelia slávnosti sa mu za to tento krát poďakovali aj odovzdaním pamätného listu.

Bývalý učiteľ slovenčiny a organizátor kultúrneho života v Mlynkoch Jozef Szivek nás navždy opustil 18. marca 2010. Rodák zo susedného Santova (1943) diplom učiteľa slovenčiny, dejepisu a ruštiny získal v r. 1965 na Vysokej škole pedagogickej Gyulu Juhásza v Segedíne. Svoju pedagogickú dráhu začal v Kisszállási a istý čas pôsobil v obci Perbál a v Základnej škole, gymnáziu a žiackom domove s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti. V rokoch 1974-1976 pracoval v santovskej základnej škole, kde bol i zástupcom riaditeľa. Roku 1976 v Mlynkoch ako riaditeľ miestnej klubovej knižnice v spolupráci s choreografom Ladislavom Urbaničom zorganizoval Tanečný súbor Pilíš. O dva roky sa stal vedúcim široko-ďaleko známeho mlynského pávieho krúžku. J. Szivek dosiahol nemalé úspechy aj ako učiteľ mlynskej základnej školy, v ktorej pôsobil viac ako dvadsať rokov. Zanietene sa venoval zachovávaniu, zbieraniu, pestovaniu a rozvíjaniu miestnych slovenských tradícií. Dlhé roky sa aktívne zapájal i do organizovania čitateľských, resp. jazykovo-vzdelávacích táborov. Spolu so svojou manželkou zostavil tri slovenské čítanky pre žiakov vyšších ročníkov základných škôl. V rokoch 1994-2002 bol aktívnym poslancom obecnej a miestnej slovenskej samosprávy, pričom v rokoch 1994-1998 pracoval aj ako člen Valného zhromaždenia a Školského výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy. Roku 2003 ocenilo VZ CSS jeho činnosť udelením najvyššieho vyznamenanie našej Slovače Za našu národnosť.

(-hl)