Pri príležitosti 167. výročia narodenia Mihálya Munkácsyho položili pracovníci békeščabianskeho župného múzea nesúceho meno tohto významného maliara veniec k buste umelca, dielu sochára Miklósa Borsosa z roku 1958, ktorá je umiestnená v záhrade inštitúcie.

Riaditeľ múzea Dr. Imre Szatmári vo svojom príhovore priblížil prítomným učňovské roky Munkácsyho, ktoré strávil v Békešskej Čabe u stolára Györgya Langa. M. Munkácsy, narodený 20. februára 1844, sa práve v tom období rozhodol pre umeleckú dráhu a o pár rokov si podmanil celý svet. Pracovníci Múzea Mihálya Munkácsyho považujú za dôležité uctievať si jeho pamiatku. Sú hrdí na to, že jedine v Békešskej Čabe existuje múzeum, ktoré nesie Munkácsyho meno.

Chýrne Munkácsyho obrazy, konkrétne jeho trilógiu, si v Maďarsku pozrelo už vyše milión ľudí. V Békešskej Čabe uchovávajú a vystavujú aj 450 osobných predmetov a relikvií maliara a tu sa nachádza aj najväčšia zbierka jeho diel v Maďarsku. Tieto predmety zverila mestu vdova po umelcovi a poštou ich v roku 1917 poslal z Paríža jeho bratranec. V roku 1928 sa v liste zaujímal u vedenia mesta, či ich sprístupnilo verejnosti. Na veľké prekvapenie vysvitlo, že zásielka nebola doručená na miesto určenia. Napokon ju v roku 1931 našli nerozbalenú v jednom budapeštianskom múzeu, odkiaľ ju previezli do Békešskej Čaby, kde sú exponáty vystavené.

K tradícii patrí aj to, že prvého mája, na výročie úmrtia M. Munkácsyho, delegácia Čabanov pravidelne navštevuje hrob umelca na Kerepešskom cintoríne v Budapešti, kde vzdáva hold maliarovi a jeho nesmrteľnému dielu.

(Andrea Vándorová - zp)