Je zvykom, že na Kvetnú nedeľu mladé dievčatá oblečené v miestnom slovenskom kroji v spolupráci s miestnou slovenskou samosprávou navštívia najstaršie babičky v dedinskej časti mesta a veršíkmi ich pozdravia s príchodom jari, zaželajú im krásne prežitie celého roku.

Verš znie:

Bucte, babičky, veselé, šak vám to letečko neseme,

dajte nám vajíčko jedno, lebo dve,

šak vám to Pánbiček požehne.

Za tento verš dievčatá kedysi dostávali surové vajíčka, ktoré nasledujúci týždeň uvarili, zafarbili a na Veľkonočný pondelok dávali šibačom. U nás bolo zvykom dievčatá na Veľkú noc vyšibať korbáčom upleteným z 8 alebo 9 prútikov z mladej vŕby. Korbáče plietli chlapcom dedkovia v predvečer Veľkonočnej nedele. Chlapci s nimi v pondelok chodili po dedine do domov, kde mali dievčatá. Samozrejme, šibali aj ich mamy a staré mamy, pričom vraveli nasledovný verš:

Šibi ryby, mastné ryby, pat koláčkú za šibačku,

kázal kadlec aj kadlečka, abis dala dve vajíčka,

ešte k temu kus koláčka,

kus , kus, kus, ako čérna, bílá hus.

Po skončení šibania im na koniec korbáča zaviazalo dievča tenkú stužku ako dar za šibačku. Na večer mali chlapci na korbáči pestrú paletu stužiek. Veľkonočné zvyky – pletenie korbáčov, maľovanie vajíčok - predviedli 19. apríla na dvore slovenského pamiatkového domu členovia slovenského klubu a miestnej slovenskej samosprávy žiakom dvoch základných škôl. Na  ukážku sa prišlo pozrieť okolo 80 školákov v sprievode svojich učiteľov, ktorí na pamiatku dostali po jednom maľovanom vajíčku a korbáčiku. Členky slovenského klubu predviedli aj moderné techniky zdobenia vajíčok, napríklad obháčkovaním, vystužovaním cukrom. Dievčatá prejavili záujem o tento spôsob zdobenia. Krásny zvyk Oroslánčanov potešil všetkých prítomných a ako uviedli pri odchode z pamiatkového domu, radi prídu na takúto akciu aj o rok.

Alžbeta Szabová