V Terchovej sa už štyridsiaty deviaty raz uskutočnili Jánošíkove dni. Pod týmto názvom sa skrýva Medzinárodný folklórny festival. Tohto roku sa uskutočnil v dňoch od 28. do 31. júla.

Už dvadsať rokov má toto divácky vyhľadávané podujatie medzinárodný charakter a za ten čas sa na ňom predstavilo niekoľko tisíc účinkujúcich z vyše 30 krajín sveta. Áno, Terchová je známa aj svojou hudobnou tradíciou, čo pravidelne pripomínajú práve Jánošíkove dni, ktoré volajú aj „terchovský štátny sviatok“.

Už prvý deň festivalu sa uskutočnil program Terchovská muzika a jej hostia, v ktorom sa predstavili muzikanti a speváci z domova i zo susedných krajín vrátane Maďarska. Ďalšie dni popri folklóre nechýbali ani iné hudobné žánre, samostatný detský program s názvom Ratolesti, Tanečný dom (čo je škola tanca, počas ktorej sa mohli záujemcovia naučiť tance z Terchovej a jej okolia), vernisáže výstav (Nájdené struny stratených nôt, Remesklo – výber z tvorby sochára Milana Opalku, rodáka z Terchovej), prezentácia ľudových remesiel a škola remesiel, razenie dukáta s motívom Jánošíka, slávnostné odhalenie sochy Jánošíka, komorné programy a tiež ohňostroj.

Neodmysliteľnou zložkou záverečného dňa Jánošíkových dní je konský vozový sprievod s krojovanými furmanmi a hrajúcimi muzikantmi vo vozoch. Ako miestni hovoria, ide o erbové podujatie Jánošíkových dní v Terchovej. Veľkú pozornosť púta i nedeľňajšia svätá omša za nositeľov ľudových tradícií (za aktívnej účasti krojovaných muzikantov a spevákov). Jednoducho povedané: boli to štyri dni plné hudby, spevu, tanca a predovšetkým dobrej nálady.

Rudo Fraňo zo Senváclavu sa už roky venuje Jánošíkovi. Postavil a desiatky rokov prevádzkuje krčmu, ktorá nesie meno Jánošíka. Z jej priečelia na vás hľadí filmový Jánošík v podaní Paľa Bielika. Rudo názov krčmy zdôvodňuje existenciou jánošíkovskej tradície aj medzi Slovákmi v Maďarsku. On sám sa o ňom dozvedel predovšetkým z rozprávania otca. Čitatelia Ľudových novín podrobne poznajú aj ďalšiu Rudovu jánošíkovskú kampaň. Pred piatimi rokmi preložil do maďarčiny trojzväzkový román Jánošík od Milana Ferka. Nielen preložil ale aj vydal. Tak ho sprístupnil maďarsky hovoriacemu čitateľovi a určite tým napomohol vzájomnému spoznávaniu našej spoločnej slovensko-maďarskej histórie. Tým s Jánošíkom neskončil. Pre maďarského čitateľa napísal a pripravil faktografickú knihu: Jánošík – mýtus alebo pravda.

Vzhľadom na činy, ktoré pre jánošíkovský kult vykonal, terchovskí organizátori pozvali Ruda Fraňa na tohtoročné Jánošíkove dni. Starosta Terchovej Viktor Vallo v pozvaní uviedol, že „na túto slávnosť pozývajú osobnosti, ktoré výrazným spôsobom prispeli k propagácii našej obce, respektíve Jánošíkovho kraja, v širších slovenských i medzinárodných súvislostiach.“ Ďalej starosta poznamenal, že „medzi takéto osobnosti patríte bez najmenších pochybností aj Vy ...“ Takéto pozvanie Rudo Fraňo nemohol odmietnuť. Ako čestný hosť sa na nich teda zúčastnil a môže povedať, že podujatie bolo vynikajúce obsahom i organizáciou. Keby pochválil jednu vec, druhí by sa cítili dotknutí. Tak chváli všetko a všetkých. Úprimne! A čo všetko videl a zažil, to sa dá ťažko vypovedať. To musíte prísť do Terchovej osobne!

V poďakovaní terchovskému starostovi Rudo okrem iného uviedol: „Predovšetkým som sa tešil z možnosti byť pri tej sláve, z možnosti veľkolepo si uctiť vášho rodáka Juraja Jánošíka. Lebo Juraj Jánošík nie je len Terchovčan, nie je to len slovenský ľudový hrdina či zbojník. A ako sám môžem povedať nepatrí len Slovensku. Je aj náš, Slovákov spoza hraníc“. Poďakovanie zakončil pozvaním starostu Valla na návštevu do Jánošíkovej krčmy v Senváclave, aby videl, ako žijú Slováci v Maďarsku a ako dodržiavajú spoločné tradície.

Jozef Schwarz