Pri príležitosti 40. výročia založenia speváckeho zboru Vyletel páv sa 20. augusta uskutočnil v Maglóde spomienkový galaprogram.

Ako nám prezradila bývalá vedúca zboru, hlavná organizátorka a moderátorka podujatia Alžbeta Sassová, zbor bol jedinečný tým, že v ňom účinkovali zástupcovia troch generácií. V ich pestrom repertoári figurovali tak dynamické tance, ako aj slovenské a maďarské ľudové piesne, s ktorými počas svojho vyše trinásťročného pôsobenia zožali veľké úspechy. Zbor fungoval do polovice osemdesiatych rokov a podľa slov A. Sassovej vtedajší Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku ho pravidelne pozýval na svoje podujatia. Na margo ukončenia činnosti zboru pred takmer tromi desaťročiami uviedla, že to bol úplne prirodzený proces, keďže zbor dovtedy „odžil svoje“, a už nemal divákom čo nové ponúknuť. Napriek tomu jeho pamiatka dodnes žije, viacerý jeho členovia dodnes pôsobia v novovzniknutých folklórnych súboroch a niekdajší mladí, dnes už štyridsiatnici a päťdesiatnici dlhšiu dobu iniciovali usporiadanie spomienkového podujatia. Ich snaha napokon vyústila do galaprogramu na brehu miestneho potoka.

Spomienkový program bol súčasťou celodennej série podujatí pri príležitosti štátneho sviatku sv. Štefna. Množstvo ľudí prilákali na dejisko atrakcie ako kolotoče, stánky s hotdogom, zmrzlinou, cukrovou vatou, pivný stan a ďalšie hudobné programy prebiehajúce počas celého dňa. Poldruha hodinového programu na pamiatku zboru Vyletel páv, ktorý mal začiatok o pol jednej, sa aktívne zúčastnili štyri zoskupenia, ktorých členovia mali dočinenia s bývalým zborom – miestny Klub dôchodcov, Klub maglódskych žien, Folklórny spolok Rosička a Tanečný súbor Kacamajka. Na úvod členovia všetkých štyroch telies zoradených na pódiu spoločne zaspievali pieseň „Ej, aká široká, ej, aká dlhá je tá cesta“ (Jaj, de széles, jaj, de hosszú ez az út). Po nej A. Sassová predniesla príhovor, v rámci ktorého oživila minulosť zboru a menovite vyzdvihla viacerých jeho bývalých činiteľov, ktorí dostali pamätné plakety. Po úvodných slovách s tancom a piesňami vystúpili mladší i starší členovia prítomných telies. Početné obecenstvo sa očividne dobre zabávalo a známe melódie spievalo spolu s vystupujúcimi. Podujatie sa nieslo vo veselej rodinnej atmosfére ľudí, ktorí kedysi spolu zažili niečo pekné, z čoho čerpajú dodnes, a, čo je možno najdôležitejšie, čo odovzdávajú aj mladším generáciám. Na záver ostáva azda iba popriať, aby spomienky na spevácky zbor prežili ďalšie desaťročia, a jeho piesne a tance predvádzali dnešní mladí aj keď budú štyridsiatnici a päťdesiatnici.

(zp)