Stretnúť mladého a agilného človeka nie je zriedkavé. Stretnúť však mladého a agilného človeka, ktorý sa zaoberá nielen svojim okolím, ale sa uprostred každodenného zhonu venuje zachovávaniu tradícií našich predkov, to je už zriedkavejšie.

Ja som však stretla takú mladú ženu. Nikoleta Patočkaiová má síce len dvadsaťpäť rokov, ale uvedomuje si svoje poslanie - odovzdať tradície predkov nasledujúcim generáciám.

Jej životná dráha je zatiaľ iba kratučká, ale bohatá na skúsenosti. Jej mamička pochádza z Kisvárdy, otec zo Šóškútu. Rodičia bývajú v tejto malebnej slovenskej dedinke asi 40 kilometrov od hlavného mesta. Základnú školu navštevovala v Budapešti, rodičia ju zapísali do slovenskej školy. „Hoci môj otec nevie po slovensky, iba rozumie niekoľko slov, dali ma do slovenskej školy, za čo som im vďačná. U nás v rodine nebola slovenčina bežným hovorovým jazykom, lebo ju ovládala iba stará mama môjho otca. Takže po slovensky som sa naučila vlastne iba v škole, lebo v miestnej škôlke sme sa učili, ale málo,“ hovorí N. Patočkaiová. V slovenskej škole si obľúbila aj ľudový tanec a bola členkou Folklórneho súboru Prameň (predchodcu FS Lipa). Je členkou šóškútskej tanečnej skupiny, ktorá má vo svojom repertoári aj slovenské tance.

Nikoleta pokračovala v štúdiu na strednej škole ekonomickej, potom ukončila odbor osvetový pracovník, neziskový manažér na Vysokej škole Daniela Berzsenyiho (dnes Západomaďarská univerzita). Medzitým sa vydala a porodila prvú dcérku Emese.

Keď mala dcérka tri roky, Nikoleta začala pracovať v základnej umeleckej škole v Érde: organizovala koncerty, programy, súťaže a zaoberala sa písaním konkurzov. Dva a pol roka pracovala a potom ostala doma s druhou dcérkou Luckou. Vždy rada tancovala a túto jej vášeň zdedila aj staršia dcéra. V každodennom styku nepoužíva slovenčinu, ale s väčšou dcérkou, ktorá chodí na tanec, zvyknú spievať.

„Keď som ostala doma s prvou dcérkou, začala som skúšať rôzne recepty. Zistila som, že keď robím niečo podľa receptu, vždy ho trocha pozmením,“ hovorí o tom, ako sa začala zaoberať kulinárskym umením. Dáva rady na internetovom portáli harmonet.hu. „Je to rubrika, na ktorej sa nachádzajú rôzne recepty, ktoré sama vymyslím. Najväčší záujem je o kysnuté cesto. Všetko robím tak, ako to robili kedysi, cesto miesim iba rukou, nepoužívam mixer, ani špeciálnu misu na kysnutie, ani iné prostriedky,“ hovorí presvedčivo Nikoleta.

Keď som sa spýtala na jej obľúbený recept, odpovedala, že rada pečie také cestoviny, s ktorými má úspech. „Najúspešnejšie, čo by som mohla viackrát piecť za týždeň, sú tzv. slimáky z kysnutého cesta, plnené rôznou plnkou: orechmi, kakaom, ale aj kapustou alebo škoricou.“

Po ukončení materskej dovolenky plánuje vrátiť sa do školy, ale má aj iné plány, o ktorých však ešte nechce nič bližšie prezradiť. A čo s receptami? Svoje recepty plánuje vydať knižne. Zatiaľ ich má niekoľko desiatok, ale za krátky čas nazbiera na osobitnú knižku.

Pripravuje však aj tradičné recepty, ktoré popularizuje aj vo svojej rubrike. Napríklad trúbeľky, čo sú vlastne trubičky plnené vanilkovou plnkou. „To je tradičný zákusok, ktorý kedysi v Šóškúte piekli na každú svadbu a na Vianoce. Nadnes ich už nerobí veľa gazdiniek, kvôli náročnosti.“

Mladá žena sa snaží zachovávať tradície v tanci, speve i v kuchyni. Dúfajme, že neskoršie k nim pribudne aj tak prepotrebný jazyk.

(ef)