Slovenský klub v Békešskej Čabe na čele s Alžbetou Ančinovou oživil v októbri zvyk vďakyvzdania za úrodu. Na klubovú schôdzu gazdinky a gazdovia priniesli plody zo svojich záhrad.

Veľký stôl v Áchimovej sieni na Garayho ulici bol plný ovocia, zeleniny a obilia. Chovateľ koní Ján Čiernik priniesol ovos zo svojej jesennej úrody. Ján Tadanai sa postaral o to, aby na stole bol aj cesnak, ochranca zdravia.

„Chvalmež Boha, kresťané! / Za dary nám prokázané,/

I toho roku na polích,/ Páne jest všecka plnosť jich./

On nám korunoval zemi / žiadúcimi vecmi všemi,

Kovy, ovocem, varením,/ k tomu rozličným korením.

Požehnal semenka vsiatá/ neb hojnosť jest vetší vzatá;

Požehnal štepníc i viníc,/ budemli vdeční, dá nám víc.

Však dobroty Pána toho,/ bychom jazykú tak mnoho,

Jak se zrn zrodilo, mali,/ stíchnuť by sme nevedeli.“

To sú slová piesne Juraja Tranovského. Po jej zaspievaní podľa tradícií poďakovali klubovníci Pánu Bohu za tohoročnú úrodu.

Členovia klubu pridali k plodom zeme aj plody svojho intelektu. Michal Čičeľ zarecitoval svoju báseň Na Dolnej zemi som sa narodiv. Najstaršia členka klubu Žofia Zahoránová prekvapila prítomných ponáškou na ľudovú pieseň Na Fíneši sálaš máme..., ktorej autorom je čabianský rodák J. V. Dolinský. Potom v prednese Pirošky Vargovej zaznela pekná báseň od Milana Rúfusa Poďakovanie za úrodu.

Dnes boli naši v kostole

ďakovať Bohu za úrodu.

Že to, čo máme na stole,

hrial slniečkom a dal mu vodu.

Teraz Ti, Bože, ďakujem

za úrodu, čo v lese rastie.

A čo tam dáva Tvoja zem

pre detskú radosť, detské šťastie.

Jahody, trnky, maliny,

oriešky, hríby... Z dávien času

tam deti chodia za nimi

a ako ovečky sa pasú.

Deti a vtáctvo nebeské.

Veď je to všetko z Tvojho rodu.

Aj veverička na lieske

bez slov sa modlí za úrodu.

A Ty počuješ každú tvár.

Tebe aj nemý prehovorí.

A ako dobrý hospodár

nasýtiš všetky Tvoje tvory.

Pán Ondrej Hanko na základe rozprávania svojich starých rodičov vyrozprával, že voľakedy veľmi dávno, ešte za života jeho praprarodičov, bolo na Čabe zvykom odniesť vzorky svojej úrody do kostola, aby ich pán farár požehnal. Veriaci vychádzajúc z kostola tieto plody rozdelili medzi najchudobnejšími, medzi žobrákmi. Slovenský klub pozbierané plody ponúkol žiakom špeciálnej školy pre postihnuté deti na ulici Degré.

„V dnešnej uponáhľanej dobe sa na ďakovanie často zabúda. V čabianskom slovenskom klube však dokázali, že tu vedia byť ľudia vďační za všetko, čo nám Boh dáva. A nezabúdajú ani na starú ľudovú múdrosť: Bez Božieho požehnania márne naše namáhania,“ povedala vo svojom pozdravnom prejave riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová.

Po slávnostnom vďakyvzdaní za úrodu si účastníci veselo zaspievali ľudové piesne o rôznych plodoch zeme. Záver programu bol chutný obed, Boží dar, ktorý uvaril Matej Králik v kotlíku.

Ildika Očovská