Klub slovenských dôchodcov oslávil v novembri v priestoroch Slovenského inštitútu Budapešť 15. výročie svojho založenia.

Je to strohá správa, nad ktorou by sme sa snáď ani nepozastavili. Ale zamyslime sa nad samotným faktom, že pred 15 rokmi sa zišlo zopár ľudí zrelého veku, aby si založili jedno z prvých slovenských občianskych združení v novodobej histórii hlavného mesta s cieľom udržiavať kontakty aj v dôchodcovskom veku.

V onen novembrový utorok sa zišli, aby si zaspomínali na udalosti spred 15 rokov. Ako vo svojom privítacom prejave povedala predsedníčka klubu Eva Svitilová, popoludnie sa nieslo v znamení pätnástky, nakoľko s výročím sa zhodoval aj dátum a adresa dejiska. Zároveň poďakovala vedeniu Slovenského inštitútu za poskytovanie priestorov a poprosila riaditeľku SI Janu Tomkovú o príhovor. Pani riaditeľka začala svoj prejav tiež poďakovaním, nakoľko často vídava členov klubu na podujatiach inštitútu. Poprosila ich, aby vo svojich návštevách pokračovali a zároveň ich vyzvala, že nakoľko už neposielajú pozvánky obyčajnou poštou, aby si počas prechádzok okolo SI vyzdvihli programy podujatí na aktuálny mesiac.

 „Zmena vedenia klubu nastala v marci. Pokračujeme v šľapajach našich predchodcov: každý druhý štvrtok sa stretávame a obyčajne navštevujeme múzeá... Ako nový program sme pripojili návštevy generálnych skúšok divadiel. Je to pre nás výhodné, lebo predstavenia sú predpoludním a lístky sú lacné. Možno si niektorí ľudia myslia, že dôchodcovia sedia doma a nič nerobia. Veľmi sa mýlia, pretože medzi nami sú ešte stále aktívni členovia, na ktorých môžeme byť hrdí. Sú to tvorivé osobnosti: spisovatelia, výtvarní a ľudoví umelci. Môžete sa o tom presvedčiť na vlastné oči. Pripravili sme pre vás malú výstavu, na ktorej sa predstavujú naši umelci. Dôchodkyne z Dabašu-Šáre pripravili krásne nástenné výšivky, nahliadneme do tvorby maliara Jozefa Komendu a pokocháme sa drevorezbami Michala Zsolnayho. Kultúrny program sme zostavili z tvorby Gregora Papučka, Zoltána Bárkányiho Valkána a Michala Hrivnáka,“ uviedla program predsedníčka spolku potom, ako sa poďakovala štyrom budapeštianskym slovenským samosprávam (IV., VI., IX. a XII. obvodu) za finančnú podporu, vďaka ktorej môže klub fungovať, Celoštátnej slovenskej samospráve, ktorá podporila podujatie a Slovenskej samospráve Budapešti, ktorá vždy poskytuje svoje priestory pre potreby klubu.

Hoci hovorievame, že veľká väčšina Slovákov žije mimo Budapešti, nemôže nám uniknúť fakt, že v predošlom storočí sa do hlavného mesta prisťahovalo aj veľa našincov, ktorí si tu našli prácu (neraz v slovenských inštitúciách – slovenskej škole, redakcii Ľudových novín a pod.). Pešť bola začiatkom XX. storočia mestom, kde žilo veľa Slovákov. Po vzniku Československa ich počet ubudol – to sú už slová bývalého predsedu klubu Ladislava Petra, ktorý v marci odstúpil z funkcie, ale prijal post finančného referenta, aby svoje skúsenosti mohol naďalej zúročovať v združení budapeštianskych slovenských seniorov. Vo svojom obsažnom prejave spomínal začiatky založenia klubu, ako aj neľahké podmienky. Poznamenal, že klub naďalej nemá vlastnú miestnosť, čo ale podľa neho znamená, že všade, kde sa členovia spolku objavia, sú zároveň na klubovom stretnutí. Ako povedal, budapeštianski dôchodcovia absolvovali za 15 rokov skoro dvesto poznávacích zájazdov. Väčšinou navštevovali Slovákmi obývané osady v Maďarsku, ale aj našu materskú krajinu. L. Petro pripomenul, že si uvedomujú svoje poslanie v propagovaní nášho materinského jazyka. Zmienil sa aj o tradičných akciách, ako sú valné zhromaždenia a oslavy Medzinárodného dňa žien, ktoré vždy organizovali v Slovenskom inštitúte. S vedením SI mali vždy veľmi dobré kontakty.

Zlatým klincom dňa bolo poďakovanie predošlému vedeniu (L. Petrovi, Ruženke Czifrovej, Gregorovi Papučkovi a Františkovi Zelmanovi) za mimoriadne dôležitú a osožnú prácu v prospech spolku.

Prítomným sa prihovorila aj predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti (SSB) Zuzana Hollósyová, ktorá stála pri zrode Klubu slovenských dôchodcov. Ako povedala, dôležitým dôvodom založenia združenia bolo vytvoriť bývalým kolegom, rodákom, možnosť pravidelne sa schádzať, ale aj usporadúvať stretnutia s mládežou a odovzdávať jej svoje znalosti, spoločne zachovávať materinský jazyk a tradície našich predkov.

Podujatie poctila svojou prítomnosťou aj riaditeľka budapeštianskej slovenskej školy Júlia Szabová Marloková, ktorá si okrem iného pozrela program svojich žiakov, ktorí predniesli básne Milana Rúfusa. Pekným bodom programu bola hra na gitare Kataríny Noszlopyovej, ktorá predviedla ňou zhudobnené básne Gregora Papučka. Veľmi nás zaujal prednes Beáty Erdeiovej, ktorá prečítala úryvok z novely Z. Bárkányiho Valkána Starecká láska. Úryvok z románu M. Hrivnáka Nadišiel čas prečítala Mária Havlíčková. Úsmev na tvárach vyčarovali aj muzikanti z Čívu a Solymáru, ktorí vo formácii Pilíšske trio predviedli pilíšske slovenské ľudové piesne, nejednu spolu s nimi spievali aj členovia klubu. Po kultúrnom programe seniori ostali v Slovenskom inštitúte, aby si pozreli maľby, drevorezby a nástenné výšivky a v neposlednom rade aby sa porozprávali so svojimi známymi pri bielom stole.

(ef)