Vo februári sa vďaka spolupráci maďarského Domu súčasných umení Trafó, centra FUGA, rozhlasovej stanice MR3 Bartók Rádió, slovenskej Nadácie Sigillum Oppidi Saag (Šahy) a galérie At Home Gallery (Šamorín), ako aj kultúrnych inštitútov zainteresovaných krajín začal rad koncertov, z ktorých štyri sa uskutočnia v Maďarsku a dva na Slovensku.

Prvý koncert sa uskutočnil 10. februára o 20. hod v budapeštianskom multikultúrnom dome Trafó. Na koncerte vyčarovala z neutrálneho pozadia vzrušujúcu scenériu vizuálna fantázia Anny Petőovej. Vizuálny svet mladej výtvarníčky nebol prepojený s iným umeleckým žánrom po prvý raz. Jej práca však tentoraz vznikla výhradne pre túto príležitosť. Pred koncertom sa uskutočnila bezplatná hodinová diskusia za účasti vystupujúcich interpretov.

Spoločné koncerty, ako aj spoločné skúšky, majú za cieľ vytvoriť pracovný proces muzikantov a tvorcov rovnakého myslenia i regiónu presahujúci hranice krajín. Spolupráca vzniká nielen medzi umelcami, ale aj inštitúciami, ktoré sú do projektu zapojené.

Ťažisko programu predstavovali dva portréty hudobných skladateľov. Ádám Kondor a Marián Lejava sú významné osobnosti svojej generácie, ktorých práce majú rozhodujúci vplyv na celý hudobný život. Ich tvorba je priamym pokračovaním stredoeurópskej tradície Beethovena, Schönberga, romantickej avantgardy Bartóka, no zároveň reflektuje i na nové úsilia povojnových desaťročí – na prácu Bouleza, Kurtága, Ligetiho rovnako, ako na najúžasnejších umelcov improvizovanej hudby.

Zámerom tejto série nie je len interpretovať emblematické diela na vysokej profesionálnej úrovni, lebo oživenie bravúrneho, náročného hudobného jazyka týchto majstrov stavia interpretov pred náročné úlohy, ktoré následne obohatia ich muzikantskú prax.

Koncert v Trafó bol zároveň prvým významnejším vystúpením skupiny Qaartsiluni Ensemble pod vedením Lajosa Rozmána. Skupinu pozostávajúcu z rôznorodých vynikajúcich hudobníkov z rôznych krajín spája spoločné hudobné myslenie. Ich chápanie hudby stojí na presvedčení, že súčasná hudobná interpretácia vo svojej rôznorodosti i protirečivosti kráča po stopách veľkej európskej interpretačnej tradície, ktorej nie je cudzí ani hlas subjektivity.

(ef)