Podľa niektorých historických prameňov bola obec znovuosídlená v rokoch 1680-1690, iné materiály datujú túto udalosť do roku 1702. Noví obyvatelia sa stali zmluvnými poddanými.

V roku 1715 sa obec v súpise nevyskytuje, v roku 1720 je tu 10 slovenských priezvisk svedčiacich najmä o pôvode zo Zvolenskej stolice. Neskôr sa sem prisťahovali aj kolonisti z Hontianskej a Novohradskej stolice. Slovenský ráz si obec zachovala do 20. storočia. Prevažná väčšina obyvateľstva sa zaoberala poľnohospodárstvom, blízkosť Dunaja spôsobila, že sa tu ľudia živili aj rybárstvom. Bol tu známy vodný mlyn a významná lodná doprava. Prevažná väčšina obyvateľstva je evanjelického vierovyznania, kostol v barokovom štýle bol postavený v roku 1775.

Budova Slovenského oblastného domu pochádza z polovice 19. storočia, je typickým domom chudobných roľníckych rodín z Dunaeďházy. Stavebný materiál poskytovala okolitá príroda - steny sú z nabíjanej hliny, drevo na strešnú konštrukciu pochádza z inundačných lesov, krytinou je trstina, ktorá sa bohato vyskytovala v okolitých močiaroch. Majiteľom domu bola rodina Petrikovcov. Pôdorysné členenie pozostávalo z izby - „veľká chyža”, kuchyne a komory. Podlaha domu je udupaná hlina, ktorú získavali z jám na konci dediny, časti nazývanej „Jamiská”.

Vo „veľkej chyži” pôvodne bývalo 6 osôb, tu sa nachádzajú posteľ, skriňa so zásuvkami - „kasnička”, rohová lavica, kolíska a do „eďházskeho” odevu oblečené figuríny. Na základnej hrade sú vyložené evanjelické spevníky a rodinná Biblia. Zaujímavosťou izby je hranatá pec, ku ktorej patrí murované ohnisko „šparhelt”, ktoré slúžilo na varenie a kúrenie počas veľkej zimy. Z pitvora sa dalo kúriť v peci vo „veľkej chyži”, tu sa varilo a pieklo. Komora pôvodne slúžila na uskladňovanie potravín, hlavne údenej slaniny a mäsa. Tu stojí „tulipánová láda“, pri stenách je kuchynské náradie, pletené nádoby atď., tu skladovali také náradie a nástroje, ktoré nepoužívali každodenne.

Na dvore možno vidieť otvorenú kôlňu, je tam roľnícky voz, hasičský voz, kováčske mechy. Na dvore sú aj náhrobné kamene prenesené zo starého cintorína. Slovenský oblastný dom slávnostne odovzdali v roku 1985, o zber materiálu a prevádzkovanie múzea sa zaslúžil Sándor Hopka, v súčasnosti dom spravuje Obecný úrad v Dunaeďháze.

Podľa publikácie Slovenské národopisné zbierky v Maďarsku,

Vydavateľstvo Legatum 2009