V druhej polovici marca 1750 zomrel kartograf, staviteľ, zememerač, astronóm, matematik, znalec baníctva, ale aj umelec-medirytec Samuel Mikovíni.

O narodení Mikoviniho vieme veľmi málo. Predpokladá sa, že sa narodil približne medzi rokmi 1686 až 1700 v rodine evanjelického kňaza v Cinobani.

Vyučil sa najskôr za rytca v Norimbergu. Na univerzite v Altdorfe študoval matematické vedy, kartografické a zememeračské vzdelanie získal v Jene, kde roku 1723 dostal ako prvý Stovák titul inžiniera. Už v tomto období sa začal venovať grafickej umeleckej tvorbe - v Norimbergu mu vyšiel ilustrovaný sprievodca mestom. Počas desaťročného pôsobenia vo funkcii inžiniera Bratislavskej župy viedol Mikovíni regulačné práce na Žitnom ostrove, povodí Váhu, v oblasti Malých Karpát a Podunajskej nížiny. Jeho spolupráca s polyhistorom a encyklopedistom Matejom Belom sa začala vypracovaním máp a obrazových príloh do Belovho rozsiahleho diela o Uhorsku pod názvom Posol starého a nového Uhorska z roku 1723 a vyvrcholila spracovaním mapových podkladov pre sériu monografií o uhorských stoliciach Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku z roku 1735, nad ktorou držal ochrannú ruku sám cisár Karol Vl. V týchto štyroch zväzkoch je opísaných asi sedemdesiat percent územia Slovenska a celkovo desať zo 48 uhorských stolíc.

V júni 1735 sa Mikovíni z rozhodnutia cisára stal riaditeľom banskej školy v Banskej Štiavnici, prvej v Uhorsku, ktorú sám založil. Z poverenia Dvorskej komory vymeriaval a zakresľoval územia Uhorského kráľovstva, zúčastňoval sa na rozhodovaní o razení banských diel, stavbe banských strojov, skladov, pecí, hút, či vodných diel. V roku 1744 bolo podľa jeho plánov vybudované Hodrušské jazero. V roku 1749 vypracovali plány na stavbu kráľovského paláca v Budíne. Podľa jeho architektonického návrhu postavili v roku 1744 banskoštiavnickú Kalváriu - najimpozantnejšiu barokovú kalváriu v strednej Európe. Mikovíni si vypracoval vlastnú kartografickú metódu, zdokonalil meračské metódy. Zaoberal sa nielen archeológiou, ale aj teoretickou matematikou, pozoruhodné sú jeho matematické úvahy na tému kvadratúry kruhu.

Samuel Mikovíni zomrel 23. marca 1750 cestou z Trenčína do Banskej Štiavnice. Podľahol prechladnutiu, ktoré ho postihlo na vymeriavacích prácach pri Váhu. Pre rozsah a genialitu diela, ktoré Mikovíni vytvoril, ho dodnes v Banskej Štiavnici nazývajú slovenský Leonardo da Vinci.

(las) Slovenské dotyky