V sobotu 25. augusta sa zaplnilo nádvorie Kultúrneho domu v Tardoši nielen domácimi, ale aj hosťami zo širšieho okolia. Prišli spoločne osláviť 40. výročie založenia jedného z našich najlepších folklórnych telies, tanečného súboru Červený mramor.

Jubilejná slávnosť sa začala odhalením sochy symbolizujúcej tanečný pár. Socha je dielom drevorezbára Ernőa Mosera z Tatabáne. Na jej zhotovenie finančne prispeli zakladajúci členovia súboru Atila Bud, Balázs Hornyák a Lajos Szilieszki. Sochu, ktorá je situovaná na podstavci s pozadím z červeného mramoru, požehnal miestny farár Zoltán Szabó.

Taktiež zakladajúca členka súboru Mária Árendášová Gabrielová sa zmienila o tých členoch, ktorí naveky opustili súbor. Na ich počesť zasadili na dvore kultúrneho domu pamätný strom. Tanečníci a spevácky zbor Gerecse spoločne zaspievali pieseň „V cinteri, v cinteri, stojí strom zelený...“

Potom sa obecenstvo presunulo do kultúrneho domu, kde ich na javisku čakala kapela Kincső, ktorá takmer od začiatku sprevádza tanečníkov. Moderátorkou programu bola Ildikó Szegváriová, pri ktorej na javisku niekdajší členovia spomínali na zážitky z čias, keď oni aktívne tancovali. Celý program sa niesol v duchu spolunažívania a spolupatričnosti národov a národností: tance Slovákov žijúcich v Maďarsku sa striedali s ľudovými tancami zo Slovenska i Maďarska, ako aj so sedmohradskými choreografiami. Každý tanec predviedli členovia súboru v autentickom kroji daného regiónu. Najmladší tanečníci prekvapili divákov tancami, spracovanými podľa miestnych zvykov (Ešperina, šperina, Čapušky, čapušky…). Jubilejný program spestril kyticou tardošských ľudových piesní miestny spevácky zbor Gerecse.

Tardoš je obklopený nemeckými obcami, s ktorými má jubilujúci súbor priateľské styky, preto pozvanie na galaprogram prijali aj tanečníci zo susedného Tarjánu.

Súbor Červený mramor založili manželia Ibolya a Imrich Nagyovci v roku 1972. Odvtedy sa v vystriedalo asi šesťsto tanečníkov. Dnes súbor vedie ich syn Imrich a umeleckou vedúcou je pani Ibolya. Dcéra Judita taktiež tancuje v súbore a spolu s Máriou Árendášovou sleduje výpisy a vypracúva projekty do súbehov. V záverečnej časti programu Ibolya Nagyová vyslovila úprimnú vďaku všetkým tanečníkom za ich obetavú prácu. Členovia súboru sa poďakovali umeleckej vedúcej za jej neúnavnú prácu a vyjadrili vďaku všetkým tým, ktorí sa nejakou mierou podieľajú na úspechoch ich kolektívu.

Jubilantovi zablahoželali predstavitelia župnej a tardošskej slovenskej samosprávy, ako aj miestne spolky, spevácky zbor Gerecse a predsedovia slovenských samospráv v Tatabáni-Bánhide, Orosláni a Síleši.

Tanečníci a pozvaní hostia potom pri bielom stole do neskorých večerných hodín spomínali na uplynulých štyridsať rokov.

Anna Crnečká