Dňa 16. septembra 1862, takmer rok pred vznikom Matice slovenskej, v revúckom evanjelickom a. v. kostole slávnostne otvorili Slovenské evanjelické a. v. gymnázium. Keďže bolo prvým „čisto“ slovenským gymnáziom, v pospolitom ľude sa udomácnil jeho výstižný názov Prvé slovenské gymnázium, pod ktorým ho poznáme dodnes.

V roku 1862 sa začalo učiť v dvoch triedach a v školskom roku 1867/1868 bolo gymnázium už úplné osemročné a konali sa prvé maturity. Činovníkmi gymnázia boli Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, Matej Nandrássy a Karol Štefančok. Vo funkcii správcu gymnázia sa vystriedali August Horislav Škultéty, Samuel Ormis a Rudolf Homola. Na škole ako pedagógovia ďalej pôsobili Július Botto, Ján Dérer, Jozef Kvetoslav Holub, Ján Kordoš, Mieroslav Kovalevský, Pavol Krman, Gustáv Lojko, Ľudovít Alexander Mičátek, Gustáv Schmidt, Andrej Sokolík, Karol Viest a Ivan Branislav Zoch. Patrili k nim aj bývalí študenti gymnázia Ľudovít Viliam Čulík a Emil Bohuslav Laciak, ktorí po ďalších štúdiách prijali pozvanie do učiteľského zboru. Úlohou učbárov, ako vtedy profesorov nazývali, bolo vychovávať študentov v duchu kresťanskom, národnom a demokratickom, čo sa im darilo. Veď z 566 študentov, ktorí sa do gymnázia zapísali a navštevovali ho, viac ako sto sa stalo významnými osobnosťami slovenského národného, kultúrneho a politického života.

V období existencie gymnázia profesori založili ďalšie dve slovenské školy. V roku 1868 sa začalo vyučovať na Učiteľskom semenisku - učiteľskom ústave a v roku 1871 prvé žiačky prijal Dievčenský vychovávací ústav. Zásluhou profesorov a ďalších nadšencov v Revúcej vzniklo niekoľko slovenských spolkov. V roku 1867 to bol finančný spolok - Vzájomná pomocnica, v roku 1869 Potravný spolok, ktoré boli prvými spolkami svojho druhu v Uhorsku. V roku 1870 založili Spolok pre vydávanie slovenských kníh.

Prvé slovenské gymnázium existovalo len zo zbierok a darov. Z takýchto prostriedkov v silnejúcom národnom útlaku v rokoch 1871-1873 dokázali postaviť dvojpodlažnú budovu gymnázia.

Činovníci, profesori, študenti gymnázia, ale aj jeho podporovatelia počas jeho celej existencie museli čeliť neustálemu obviňovaniu najmä z protivlasteneckej činnosti. Tlak sa postupne vystupňoval tak, že svoje mimoriadne bohaté aktivity vyvíjalo iba do 20. augusta 1874, kedy bolo spolu s učiteľským semeniskom na príkaz panovníka násilne zatvorené.

Históriu gymnázia od roku 1989 (keď sa dokončila generálna rekonštrukcia) pripomína stála expozícia. Expozícia Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa nachádza v budove, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Popri histórii pôsobenia gymnázia, na ktorom pôsobili a študovali mnohé významné osobnosti slovenského kultúrneho a literárneho života, sú v ďalšej časti dokumenty venované dejinám mestečka Revúca a osobnosti armádneho generála R. Viesta. K najvzácnejším zbierkovým predmetom patrí časť knižnice, tzv. matričná knižnica (1861-1874), pečatidlá cechov, suplikačné knižky.

V areáli Prvého slovenského gymnázia sa nachádza Park národovcov, v ktorom sú busty činovníkov a dejateľov Prvého slovenského gymnázia Ivana Branislava Zochu (1993) a Samuela Ormisa (1995).

Matica slovenská spolu s ďalšími organizátormi z Revúcej pripravila konferenciu k 150. výročiu založenia Prvého slovenského gymnázia v Revúcej 14. septembra s názvom Slovenské školstvo v Revúcej, Revúca v literatúre.

(sltl-ef)