Slovenská samospráva v Rétšágu usporiadala 15. septembra X. národnostný den, ktorý sa zacal krojovaným sprievodom úcastníkov.

Prítomných v divadelnej sále kultúrneho domu privítala predsednícka slovenského voleného zboru Silvia Glücková Šalgaiová. - Prešlo desat rokov od prvého národnostného dna v Rétšágu, prvé desatrocie od znovuzaloženia slovenskej samosprávy. Dovolte mi, aby som pripomenula najdôležitejšie ciele, ktoré sme si na zaciatku vytýcili a ktoré sme aj dosiahli. Rocne usporadúvame dve velké podujatia: národnostný den a stretnutie tanecníkov, vytvorili sme si dobré kontakty s mládežou a so staršími Slovákmi v Rétšágu, podarilo sa nám zlepšit kontakty s vedením inštitúcií a s obcianskymi organizáciami, zaviedli sme slovenské jazykové kurzy pre deti a dospelých, organizovali sme rôzne odborné cesty po celom Slovensku. Žial, ešte sa nám nepodarilo vyriešit otázku výucby slovenského jazyka v základnej škole, ktorá bola prerušená v roku 1995. Za desat rokov sme organizovali vela kultúrnych podujatí. Pre poslancov slovenskej samosprávy bolo najväcším prekvapením, že sme v roku 2007 mohli privítat v našom kultúrnom dome popredný slovenský folklórny súbor SLUK. Najväcšie ocenenie sme dostali od mestského poslaneckého zboru v roku 2009, na oslavách 20. výrocia udelenia mestských práv. Na slávnostnom valnom zhromaždení som mohla prevziat od predsedu Valného zhromaždenia Novohradskej župy Zsolta Becsóa cenu mesta Pro urbe.

Slovenská samospráva v Rétšágu bola založená roku 1994, viedol ju Michal Hesz. Ja som sa do cinnosti zboru zapojila roku 2002, odvtedy som jeho predsedníckou. Dúfam, že údaje zo scítania ludu z roku 2011 nám umožnia pokracovat v zacatej práci aj v budúcnosti, - povedala pani predsednícka a odovzdala slovo primátorovi mesta Zoltánovi Mezofimu, ktorý vo svojom slávnostnom príhovore zdôraznil záslužnú prácu Slovenskej samosprávy v Rétšágu. Slovo od neho prevzal parlamentný poslanec Mihály Balla, ktorý tiež hovoril o dôležitosti zachovania národnostnej identity a kultúry: - Myslím si, že ked pred desiatimi rokmi usporiadali v Rétšágu prvý národnostný den, len málokto veril, že sa dožije 10. výrocia. Tešíme sa tomu, že tu ešte žijú Slováci, ktorí si zachovávajú svoje korene, - povedal predseda Slovenskej samosprávy vo Vacove Július Alt.

- Práve idem z krásneho podujatia z Tatabáne-Bánhidy, kde sa uskutocnilo tretie kolo sútažnej prehliadky Slovenský škovránok a kde sme videli a poculi prekrásne slovenské ludové piesne. Tam odznelo, že všetko to, co robíme, je o cloveku, o nás. O tom, co chceme, co robíme a co cítime. Slovenská národnost v Madarsku musí vediet, ci si chce zachovat slovenský jazyk a kultúru, alebo bude na nu spomínat v minulom case. Viem, že je to velakrát tažké, ja sama to tiež prežívam. Treba povedat, že potrebujeme pomoc, i to, že sme tu, - povedala predsednícka Zväzu Slovákov v Madarsku Ruženka Egyedová Baráneková, ktorá zdôraznila dôležitost zachovávania slovenského jazyka a identity.

Kultúrny program zacal vystúpením miestneho detského tanecného súboru Kereplo (Rapkác). Po nich predviedli program sestry Laura a Vanesa Glückové v sprievode harmoniky. Spevácky z Mlynkov potešili obecenstvo kyticou slovenských ludových piesní z Pilíša. Po nich obsadili javisko folklórne skupiny z Pláštoviec a z Banky, spevokol z Legíndu, Folklórny spolok Lipa z Budapešti, miestne tanecné skupiny a slovenský spevácky zbor.

V rámci národnostného dna odovzdali vyznamenanie Slovenskej samosprávy v Rétšágu Za našu národnost bývalej národnostnej referentke Novohradskej župy, knihovnícke, miestnej aktivistke Márii Szikorovej.

Andrea Szabová Mataiszová