V podpilíšskom Santove oživili prvýkrát ľudové zvyky na Martina pred dvoma rokmi. Dnes je toto podujatie obľúbené medzi deťmi i dospelými.

Žiaci Základnej školy v Santove sa popoludní zišli na dvore kultúrneho domu, aby pripravili pekné lampióny. Pri práci si spievali spolu s učiteľkou materskej školy Teréziou Motikovou známe piesne, riekanky a povedačky o husiach. Kto bol hotový s lampiónom, mohol sa zúčastniť na súťaži v kreslení o najkrajšiu hus. Organizátori ponúkali na zohriatie horúci čaj a chlieb s husacou masťou, dospelým aj varené víno.

Po práci nasledovala zábava. Na dvore kultúrneho domu ich čakali živé husy, ktorým mohli zaspievať. V tomto roku pripravili organizátori program aj pre dospelých, výstavu obrazov Judit Szerdahelyiovej. Pred jej otvorením vystúpili členovia kapely APPA Bernadett Istenesová a Attila Huber, ktorí zahrali nielen vlastné skladby, ale aj známe melódie. Výstavu J. Szerdahelyiovej otvorila starostka Santova Eva Csicsmancaiová. Ako povedala vo svojom príhovore, pri organizovaní výstavy sa im maliarka zdôverila, že jej ars poeticou sú slová sochára Augusta Rodina, ktorý za základ svojej umeleckej činnosti pokladal prírodu: z nej stále vychádzal a zostal jej verný až do smrti.

Maliarka pochádza z Bukových hôr a medzi jej predkami nachádzame tiež Slovákov. Avšak do Santova ju nepritiahli obyvatelia, ale jeho okolie, ktoré jej učarilo. Ako nám prezradila, prírodné krásy pilíšskych vrchov ju inšpirujú. Maľbou sa zaoberá už viac rokov, keďže aj jej otec je uznávaný umelec. Prvú výstavu mala v roku 1983. Nemá obľúbenú tému ani techniku, lebo ako hovorí, počas vyučovania kreslenia na Strednej umeleckej škole v XII. obvode Budapešti sa stretáva so všetkými motívmi a technikami. Najradšej však maľuje prírodu.

Kto bol sv. Martin?

Doposiaľ nie je známe, kedy sa 11. novembra oslavovaný sv. Martin z Tours narodil, no bolo to údajne v roku 316 v Savarii (dnes Szombathely). Na prianie svojho otca sa stal dôstojníkom rímskeho jazdectva v Galícii. Jeden mrazivý večer sa však jeho život zmenil, keď sa podelil so žobrákom o svoj plášť, ktorý rozťal mečom. V noci sa mu potom zjavil Kristus odetý v darovanej polovici plášťa. Martin opustil armádu, nechal sa pokrstiť a stal sa pustovníkom. Skromný, múdry a vážený Martin bol v roku 371 vysvätený za biskupa v Tours a diecézu doviedol k nebývalému rozmachu. Legenda hovorí, že keď sa Martin dozvedel, že sa má stať biskupom, utiekol sa schovať kdesi na kláštornom hospodárstve. Lenže husi ho hlasným gagotom prezradili. Ľudia ho potom násilím vytiahli z úkrytu. A tak napokon Martin pochopil, že je to Božia vôľa, aby sa stal biskupom, a tak sa už nevzpieral. Martina nazývali biskupom chudobných a keď zomrel, na jeho pohrebe 11. novembra sa zišli davy ľudí, medzi nimi asi dvetisíc mníchov. Je patrónom okrem iného aj vojakov, jazdcov, kováčov, tkáčov, krajčírov, vinárov, pastierov, hostinských, cestujúcich, chudákov a žobrákov, zajatcov, abstinentov, domácich zvierat a husí.

Po zotmení sa pohol lampiónový sprievod so spevom sprevádzaným muzikantmi po uliciach dediny ku škole. Po príchode do kultúrneho domu účastníkov zase čakal chlieb z husacou masťou a horúci čaj, dospelých varené víno, ktoré ich zohrialo v tento pekný novembrový večer.

(ef)