Peter Lipa Jazz Band na lodi A38 ● „Hlas Strednej Európy“ v Budapešti

Najvýznamnejšia osobnosť slovenského jazzu nielen v štátoch nášho regiónu, ale v celom šírom „jazzovom svete“ je obľúbená, uznávaná a prezentovaná ako „hlas strednej Európy“. Peter Lipa so svojou vynikajúcou mladistvou kapelou (J. Tatár, M. Žáček, M. Gašpar a M. Buntaj) začiatkom októbra opäť očaril svojich budapeštianskych priaznivcov.

Formácia Peter Lipa Jazz Band v rámci Dní slovenskej kultúry v Maďarsku vystúpila na Lodi A38, kultovom mieste hudobných labužníkov, jednej z najvýznamnejších báz jazzu, word-music, alternatívneho, progresívneho rocku a podobných žánrov.

Pred vystúpením slovenskej hviezdy citlivé uši obecenstva dosť iritovali „očividné“ nedostatky ozvučenia inak tiež legendárnej a pri normálnych zvukových pomeroch celkom slušnej maďarskej etno-rockovej skupiny Barbaro. Kombinovanie balkánskej ľudovej hudby s hardrockom je viac ako dobrý nápad, pretekanie sa sólových gitaristov miestami síce pôsobí rušivo a možno aj spev by mal byť vycibrenejší, zato nedávno znovuzaloženú formáciu Barbaro (tentokrát skutočne s barbarským mixovaním zvuku) by sme nemali odpísať. Napokon aj s tým ozvučením to iste bude, môže byť len lepšie...

Zaujímavé, ale sotva sa na javisku objavili slovenskí muzikanti, zrazu sa polepšili zosilňovače, reproduktory a najmä zvukoví majstri. Vtipné X-jazyčné konferovanie hlavného aktéra tiež výrazne zlepšilo náladu. O hudbe a speve, ohybnom hlase tohto významného speváka európskeho (ak už nie svetového) formátu ani nehovoriac. P. Lipa s kapelou zahral veľa starých beatlesoviek v charakteristickom „lipovskom“ bluesovom podaní. Nezabudol však ani na to, že v radoch obecenstva sú aj Slováci, špeciálne pre nich odznelo i niekoľko „echte slovenských“ vlastných skladieb s nemalou dávkou svojského humoru. Odrazu sme zistili, že maďarskí odborníci vôbec nepreháňajú, keď o P. Lipovi tvrdia, že „je to ako Joe Cocker, len oveľa lepší“.

Tak trochu objektívnejšie o P. Lipovi treba vedieť, že je nielen spevákom a skladateľom, ale zároveň i organizátorom, moderátorom, manažérom jazzového diania, dlhoročným dramaturgom popredného európskeho festivalu Bratislavské jazzové dni. V rôznych anketách už v 80. rokoch sa umiestňoval medzi najlepšími európskymi jazzovými spevákmi. Vychádza z bluesu i soulu, je veľmi flexibilný a má výbornú štýlovú orientáciu. Jeho rozpätie siaha od jazzových štandardov a dixielandu cez latinskoamerický jazz, jazzový šansón a spirituál až po funky a rock. „Hlas strednej Európy“ na budapeštianskej lodi A38 nás opäť presvedčil o tom, že ako spontánne improvizačný typ sa dopracoval vlastne k „nadštýlovému pesničkárstvu“.

(fuhl)