Pred 270 rokmi sa narodil Samuel Tešedík

V decembri minulého roka sa uskutočnilo pamätné zasadnutie v priestoroch Ministerstva pôdohospodárstva, ktoré iniciovala sarvašská Spoločnosť Samuela Tešedíka.

Patrónmi zasadnutia boli minister Sándor Fazekas a starosta Sarvaša Michal Babák. Zasadnutie sa uskutočnilo pri príležitosti 270. výročia narodenia farára, pedagóga, spisovateľa, publicistu, národohospodára a zakladateľa poľnohospodárskeho školstva v Uhorsku Samuela Tešedíka. Pred prednáškami sa prítomným prihovoril starosta M. Babák a rozjímanie slúžil dekan Zsolt Lázár.

Moderátorom konferencie bol predseda Spoločnosti Samuela Tešedíka, dekan Katedry aplikovanej filozofie a pedagogiky Univerzity sv. Štefana v Sarvaši Imre Lipcsei. Prednášatelia potom priblížili život S. Tešedíka, docent Peter Roszik hovoril o významnom Slovákovi ako o poľnohospodárovi, evanjelický farár Gábor Roszik o teológovi, predseda Slovenskej samosprávy v Sarvaši Tibor Mótyán spomenul jeho zásluhy v prospech sarvašských Slovákov, docent Mihály Köhler o možnostiach využitia meliorácie pôdy v súčasných podmienkach a výkonný riaditeľ verejnoprospešnej spoločnosti Cervinus Teatrum Ondrej Častvan o tradíciách pestovania sliviek v Sarvaši. Program pamätného zasadnutia spestrilo vystúpenie Edity Častvanovej Vassovej a herca Györgya Derzsiho.

Najväčším Tešedíkovým počinom bolo založenie prvej praktickej poľnohospodárskej školy nielen v Uhorsku, ale na svete. Okrem toho sa venoval aj pedagogickej činnosti a výchovnej práci. Samuel Tešedík sa narodil v rodine slovenského evanjelického kňaza, ktorý pochádzal z Púchova. Študoval najprv na gymnáziu v Bratislave, potom prešiel na teológiu do nemeckého Erlangenu a po krátkom kaplánovaní v Šuranoch povolali ho za farára do Sarvaša, jedného z najvýznamnejších centier dolnozemských Slovákov, kde pôsobil až do svojej smrti. Svoje úsilie koncentroval najmä v poľnohospodárstve, ktorého budúcnosť na prelome feudalizmu a kapitalizmu videl v likvidácii tradičného trojpoľného systému hospodárenia. Bol horlivým propagátorom striedania plodín, rozorávania úhorov a siatia nových rastlín, najmä krmovín (ďateliny a pod.). Zároveň bol zástancom lepšieho hnojenia pôdy, aby sa získala bohatšia úroda. Medzi najvýznamnejšie novoty, ktoré S. Tešedík zaviedol, patril nový systém zúrodňovania slaných pôd. Práve táto novátorská činnosť mu získala uznanie i v zahraničí - nemecká Jenská mineralogická spoločnosť ho v roku 1789 poctila čestným členstvom.

Po pamätnom zasadnutí položili účastníci vence k buste Samuela Tešedíka, ktorá sa nachádza v stĺporadí Ministerstva pôdohospodárstva.

(ef)