Na deň sv. Valentína pripadla vernisáž výstavy malieb Jany Melicherovej s názvom Farba a fantázia v Slovenskom inštitúte Budapešť.

Hrou na fujare „pozýval“ hostí Gergely Agócs. Po zaznení prekrásnych melódii sa slova ujal zástupca riaditeľky SI Peter Tomčík, ktorý pripomenul, že sa nestáva často, aby boli v stánku slovenskej kultúry v Budapešti inštalované dve výstavy: vo výstavných priestoroch na prízemí sú to maľby pedagóga Katedry výtvarnej tvorby a výchovy Pedagogickej fakulty UKF v Nitre a na druhom poschodí maľby J. Melicherovej. Skoro 20 rokov žije táto mladá maliarka, rodáčka z Handlovej, v Budapešti, kde začala pracovať ako vychovávateľka v budapeštianskom slovenskom internáte.

Po úvodných slovách sa prítomným prihovorila kurátorka výstavy Ildika Hugyeczová, ktorá pripomenula, že s Janou sa zoznámili po jej príchode do Budapešti, keď začala maľovať. Spomenula aj ich spoločný rozhovor, v ktorom sa mi vyznala, že počas maľovania nerozmýšľa a dobre jej padne táto činnosť. Stále ju ženie potreba maľovania a občas aj v spánku „vysníva“ nejaké námety. Maľuje väčšinou v noci, keď okolo nej všetko stíchne. Odvážne používa farby a častým motívom je vznik nového života. „Umenie ako také ma vždy priťahovalo. Už ako školáčka som bola schopná počmárať zošity počas hodiny, alebo som chodila do lesa kresliť ceruzkou stromy. No a potom ma do celého, tak povediac, namočil manžel, ktorý mi kúpil prvé olejové farby,“ priznala sa pre náš týždenník J. Melicherová.

Po príhovoroch nasledovala ďalšia hudobná zložka: G. Agócs nielen zahral na fujare, ale aj zaspieval slovenskú pieseň a po nej sa publiku predstavila žiačka budapeštianskeho slovenského gymnázia Antonela Morongová s populárnou slovenskou piesňou. Na záver vernisáže maliarka netradične obdarovala vystupujúcich a hostiteľov. Potom sa už účastníci vernisáže rozišli, aby si pozreli skoro 70 malieb a pri čaše vína sa porozprávali s maliarkou.

(ef)