Prezentácia rodinného románu Kataríny Hudczovej Zeleňánskej

„Máme sa pozrieť späť, aby sme sa správne rozhodli, ako ďalej.”

Župná knižnica v Békešskej Čabe a Nadácia knižnice usporiadali v budove knižnice prezentáciu a literárne čítanie druhého zväzku knihy Kataríny Hudczovej Zeleňánskej: Dievčenská ratolest’.

Autorku predstavila organizátorka podujatia Zuzana Lonovičová.

Katarína Zeleňánska sa narodila roku 1927 v Békešskej Čabe ako desiate dieťa jednoduchej slovenskej roľníckej rodiny. Mala 3 roky, keď stratila svojich rodičov. Vychovali ju jej sestry, ktoré - vo víre rodinných a historických udalostí - sa usadili v rozličných častiach krajiny. Spisovateľka tak od malička mala život plný zvratov, veľa cestovala. Žena s ťažkým osudom sa nikdy nepoddávala. Nie div, že často citovala myšlienku: „človek musí vstať tam, kde spadol”.

V roku 2006 začala písať spomienky na svojich predkov a o svojom živote. Mala 80 rokov, keď vydala prvý zväzok rodinného románu pod názvom Dievčenská ratolesť. Keďže sa v rodine nenarodili chlapci, po troch generáciách dievčatá dedili dom Juraja Doháňoša, prastarého otca spisovateľky. Odtiaľ pochádza titul knihy, obal ktorej krášli fotka autorkinej matky. Prvý zväzok končí stretnutím 20-ročnej Kataríny Zeleňánskej so svojím budúcim mužom Jurajom Hudczom.

Ďalšie udalosti svojho života a históriu svojej rodiny napísala spisovateľka už v druhom zväzku, ktorý nedávno uvidel svetlo sveta. V knihe predstaví viac generácií, pritom zobrazuje aj historické pozadie ich života. Spomína život po druhej svetovej vojne. Opíše, „ako obnovili mesto títo drahí ľudia”. Podrobne referuje o premene života roľníkov v socialistickom režime. Píše o dodávkach, o prenasledovaní kulakov, o situácii po presídlení Slovákov, o udalostiach roku 1956, aj o zmene režimu. Predstaví kalendárne zvyky a tradičné jedlá.

 Autorka sa, žiaľ, už nedožila vydania druhej knihy. V decembri minulého roka vo svojom 85. roku života navždy opustila svoju milovanú rodinu.

O tri mesiace po jej smrti usporiadali prezentáciu diela, z ktorého čítali úryvky členovia jej rodiny. Gréta Hudczová čítala o mladosti spisovateľky, ktorú podľa nej „prežila v šťastnom veku”. Juraj Hudecz oživil rodinnú históriu o starom Jánovi Hudczovi. Tamás Hronecz si vybral spomienky na ich stretnutia a autorkino manželstvo. Úryvok prečítala aj priateľka rodiny Katarína Vargová. Katarína Hudczová Krnáčová spomínala na Slovákov po vysťahovaní, prečítala úryvok o výlete po Vysokých Tatrách. V prednese Agnesy Koltaiovej Hudczovej odznela lyrická epizóda o rannom slnku.

V priebehu podujatia bola inštalovaná výstava zo života autorky a jej ručné práce. Organizátori vystavili rukopisy, fotky, rodokmene a plátno, na ktoré roku 2008 napísalo mená a otlačilo dlane 63 členov rodiny.

Na podujatí spoluúčinkoval Spevácky zbor Orgován. V dni pred kvetnou nedeľou členovia spevokolu oživili starodávny čabiansky zvyk: prinášanie jari.

Etnograf Ondrej Krupa zablahoželal rodine, v ktorej žije toľko nadaných ľudí. Bádateľ ľudských osudov si všimol, že Katarína Zeleňánska dôstojne prijala svoju osirotenosť, podobne ako György Joó, hrdina Zsigmonda Móricza. Táto Čabenka prežila podobný ženský osud ako Alžbeta Molnárová Orbánová v Slovenskom Komlóši, ktorej život zapisoval sám výskumník. Vysoko ocenil tvorbu tety Kataríny, v ktorej našiel podobnosti s tvorbou ľudových spisovateľov. V dvoch zväzkoch pani Zeleňánskej sa nájde vecnosť Pétera Veresa, fantázia a zobrazenie konfliktov Pála Szabóa, lyrickosť Istvána Sinku a názor Józsefa Darvasa v zobrazení života roľníckych rodín. „V jej osobe sme stratili veľmi nadaného spisovateľa. Škoda, že začala písať neskoro a už nemôže pokračovať“ - dodal k svojmu prejavu znalec ľudovej literatúry. Ale zároveň vyjadril nádej, že v tvorivej činnosti Kataríny Hudczovej Zeleňánskej bude pokračovať jej syn Juraj Hudecz.

Ildika Očovská