V predvečer sviatku všetkých krajanov zorganizoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) v Bratislave Deň zahraničných Slovákov.

Po popoludňajších oslavách pri Pamätníku slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa podujatie pokračovalo večer slávnostnou akadémiou v historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR). Zúčastnili sa na nej podpredsedníčky NR SR Jana Laššáková a Erika Jurinová i ďalší hostia.

Predseda ÚSŽZ Igor Furdík v príhovore spomenul, že prežívame rok významných jubileí. Pred 1150 rokmi prišli k nám solúnski bratia, ktorí ovplyvnili kultúru i život predkov na našom území. Pred 150 rokmi vznikla Matica slovenská, pred 20 rokmi Národná rada rozhodla, že 5. júl bude Deň zahraničných Slovákov a už 20 rokov je SR rovnoprávny štát v medzinárodných súvislostiach. I. Furdík tiež pripomenul dôležitosť slovenskosti a hrdosti na svoj národ, rešpekt k dejinám, ktoré spolutvorili naši predkovia nielen na území súčasného Slovenska, ale aj v cudzine svojím osobnostným vkladom, významom a úspechmi v rôznych oblastiach.

Pamätnú medailu ÚSŽZ odovzdal I. Furdík dvom osobnostiam slovenského krajanského sveta žijúcim v Maďarsku – Zuzane Hollósyovej a Gregorovi Papučkovi. Z. Hollósyová vyučovala slovenčinu v obci Seď a na slovenskom gymnáziu v Budapešti, kde viedla spevokol a tanečný súbor. Napísala viaceré učebnice a publikácie o folkloristike. Stála pri zrode Slovenskej samosprávy v Budapešti (1994) a doteraz je jej predsedníčkou. Angažovala sa v procese nedávneho odhalenia súsošia sv. Cyrila a Metoda v Blatnohrade. "Aký pocit je dostať vyznamenanie materskej krajiny? Je to príjemný a teplý pocit ruky mamy, by som povedala nakrátko. Je to najvyššia úcta, ktorú som dostala. Musím doložiť, že celý život som slúžila Slovákom, či už v škole, či v Maďarskom osvetovom ústave, v cirkvi, či v rôznych kultúrnych spolkoch a zväčša bezplatne a veľakrát bez minimálnej podpory. Chcem sa poďakovať, a som nesmierne rada, že materská krajina si všíma, sleduje činnosť nielen politikov, ale aj mravčiu prácu jednotlivcov. V tomto uznaní je aj uznanie všetkých kolektívov, s ktorými som spolupracovala a niekedy aj zvádzala boj za slovenskú vec. Ale je dobrý pocit stretnúť sa v celej krajine s bývalými študentmi, ktorí pokračujú na tom poli, kam sme ich usmernili, pričom si zachovali aj slovenskosť," prezradila nám svoje pocity z vyznamenania Z. Hollósyová.

Druhý vyznamenaný Gregor Papuček patrí k najvýznamnejším básnikom, publicistom, prekladateľom a organizátorom slovenského literárneho života v Maďarsku. Bol zakladateľom a prvým predsedom Literárnej sekcie pri Masovokomunikačnom výbore Demokratického zväzu Slovákov Maďarsku, neskôr predsedom Združenia slovenských spisovateľov v Maďarsku. Je nositeľom viacerých slovenských a maďarských vyznamenaní. Toto získal za celoživotný prínos pre kultúrny rozvoj slovenskej národnosti v Maďarsku, aj pri príležitosti svojich 75. narodenín.

"Prekrásny večer, ktorý nám, zahraničným Slovákom zorganizoval v historickej budove NR SR v Bratislave ÚSŽZ, sa mi natrvalo zapísal do pamäti. Cítil som sa šťastným v kruhu toľkých známych i menej známych Slovákov zo šíreho sveta. A keď som z rúk predsedu ÚSŽZ Igora Furdíka preberal pamätnú medailu ÚSŽZ a kyticu kvetov, bol som šťastný. Cítil som a cítim úprimnú a srdečnú vďaku, že si našu (aj moju) prácu všímajú a tak vysoko ju hodnotia, doslova pred očami toľkých dobrých ľudí, toľkých Slovákov z domu i zo sveta. Tak dobre sa mi spievalo potom s naším Pilíšskym triom na javisku! Chcel som sa aj takto, svojím hlbokým tercom odvďačiť. Bol to deň, boli to chvíle, ktoré človeku do ďalších činov chuť dávajú, a aké sa len tak nezabúdajú."

V programe, ktorý moderoval herec Štefan Bučko, účinkoval spevácky zbor Rodokmeň, Pilíšske trio z Mlynkov a sólista Opery SND v Bratislave Ivan Ožvát.

Deň zahraničných Slovákov vyhlásila vláda SR v septembri 1993 na podporu prezentácie Slovákov žijúcich v zahraničí. Je to sviatok vyše milióna slovenských krajanov žijúcich po rôznych historických etapách vysťahovalectva, emigrácie či súčasnej ekonomickej migrácie mimo svojej vlasti od začiatku 18. storočia, keď Slováci začali osídľovať Dolnú zem a jej oblasti v dnešnom Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a Chorvátsku. Tento deň je spätý s cyrilometodskou tradíciou, preto sa oslavuje 5. júla, ktorý je štátnym sviatkom SR. Deň zahraničných Slovákov si pripomínajú aj krajanské komunity na celom svete.

zp, tasr