Centrum Ečeru zdobí nová socha, ktorá sa zrodila vďaka iniciatíve samosprávy obce.

Socha znázorňuje tancujúci pár odetý v tradičných krojoch. Občania ju postavili ako pamiatku slovenského kultúrneho dedičstva svojej obce. Sochu odhalili v rámci miestnych májových kultúrnych podujatí, na ktorých starosta obce Zsolt Gál hovoril o symbolike tejto sochy: „Keď ktokoľvek spomenie názov našej obce, každému hneď príde na myseľ ečerská svadba. Táto tradícia nás preslávila, a preto sme jej odhalili tento pomník. Tancujúci pár symbolizuje všetko, čo musíme zachovať pre budúce generácie - je to naša povinnosť. Toto dielo symbolizuje súdržnosť našej obce a silu jej obyvateľov. Želám si, aby toto dielo tešilo každého z nás i všetkých návštevníkov obce. Nech vysiela do sveta správu o nás a o našich hodnotách!“

Predseda Slovenskej samosprávy Ečeru Ondrej Csaba Aszódi priblížil históriu svadobnej tradície: „Takmer každý obyvateľ našej dediny má niečo spoločné s týmto zvykom, veď v každom dome je aspoň jeden ečerský kroj, skoro každý z nás sa už zúčastnil na tradičnej ečerskej svadbe, alebo si zatancoval pár krokov zo známej choreografie, ktorú už vyše sedemdesiat rokov zachováva ečerský tanečný súbor.“ Pripomenul, že na pozvanie Antala Grassalkovicha prišli do obce v 18. storočí slovenskí osadníci, aby po tureckej okupácii zaľudnili spustnutú dedinu. Dôkazom prekvitajúceho spoločenského života nového kolektívu je poznámka v tzv. Historia Domuse ečerského kostola z roku 1760. Vikár v nej karhá svojich veriacich, lebo na svadbách oslavujú príliš veľkolepo a bujaro. Vydal pokyn, že svadby a krstné hostiny sa v budúcnosti môžu konať len s jeho povolením. O sto rokov neskôr Károly Galgóczy vo svojej cestopisnej knihe píše, že v tejto slovenskej dedine pri Pešti žijú usilovní a pracovití ľudia, avšak ekonomický vývoj obce brzdia priam prepychové drahé šaty jeho obyvateľov. To dokazuje, že bohaté ečerské kroje boli veľmi nápadné pre návštevníkov už aj v tých časoch.

Len niekoľko mesiacov po ukončení druhej svetovej vojny v roku 1945 založili obyvatelia ľudový tanečný súbor - niekoľkí z jeho zakladateľov sa osobne zúčastnili aj na odhalení sochy. V roku 1947 navštívil obec priateľ ečerského učiteľa spevu István Volly, ktorý bol zberateľom ľudových piesní. Počas tejto návštevy sa stal svedkom miestnej svadby. Výskumník si hneď všimol parádny svadobný pochod a po niekoľkých týždňoch sa vrátil naspäť v spoločnosti známeho choreografa Miklósa Rábaiho, s ktorým nakrútili jednu takúto svadbu. Film sa stal základom choreografie, ktorú nacvičil a preslávil vo svete maďarský štátny folklórny súbor pod názvom Ečerská svadba. Žiaľ, vo verejnosti je len málo známy fakt, že toto hungarikum má slovenské korene.

„Touto sochou dávame úctu našim predkom, od ktorých obyvatelia dediny zdedili svoju kultúru, ktorí deň čo deň chodievali po uliciach v tomto krásnom ľudovom kroji a zároveň si ňou uctíme všetkých ľudových tanečníkov, ktorí obohatili kultúru našej obce,“ dokončil svoj príhovor Ondrej Csaba Aszódi.

Slávnosť uzavrelo vystúpenie tanečného súboru, na ktorom sa zúčastnili všetky vekové kategórie od malých škôlkarov až po dôchodcov.

Ondrej Csaba Aszódi - zp