Divadlo Vertigo pri Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku pripravilo pre svojich priaznivcov novú premiéru, ktorá sa uskutočnila 18. decembra v divadelnej sále Slovenského inštitútu v Budapešti. Tentokrát siahli po životnom príbehu Hany Gregorovej, manželke J. G. Tajovského. Predstavenie sa volá Keď dozrel čas a pripravili ho podľa rozhlasového seriálu Dušana Širokého Modus vivendi z cyklu Slovenské rody.

Ale kto bola vlastne Hana Gregorová, rodená Lilgová? Dozvieme sa to v najnovšej inscenácii divadla Vertigo, ktorú režíroval Štefan Korenči. Pred nami sa odvíja osud ženy, ktorá mala nadovšetko rada literatúru a umenie.

Dievča z farbiarskej rodiny vyštudovalo iba štyri ročníky ľudovej školy, lebo potom muselo pomáhať doma mame. Závidela svojmu bratovi, ktorého dali do lýcea a ktorý mohol študovať. Kvôli veľkej záľube v literatúre si „vyhliadla“ aj vtedy už známeho spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského, za ktorého sa neskôr vydala. Bola jednou z prvých zástankýň práv žien. Bola toho názoru, že ženy majú tiež právo na štúdium a na vzdelávanie. Pochopenie našla až u manžela, s ktorým istý čas bývali v Nadlaku. Ale slovenské mesto v súčasnom Rumunsku nemala rada, cnelo sa jej za Prahou alebo za väčším mestom s viacerými možnosťami umeleckého vyžitia. Napriek tomu má zásluhy na oživení ochotníckeho divadla, nezastupiteľnú pomoc poskytla tamojším Slovákom v snahe o posilnenie identity. Bola neposedná, ale jemná. Chcela byť a bola ozajstnou partnerkou spisovateľa, ktorý bol podľa nej utiahnutý a snažiaci sa o istotu. Bola dobrou matkou, hrôzam vojny odolávala iba vďaka malej dcérke. Aspoň takto sa nám ukazuje v predstavení divadla Vertigo.

Hra samotná používa zaujímavé možnosti na oživenie spomienok hlavnej hrdinky. Je totiž u lekára, kde sa dostala kvôli tomu, že dostala záchvat na jednej zo svojich prednášok a nemohla ju dokončiť. Hľadá modus vivendi, ktorý chcela vysloviť na záver svojej prednášky. Viola Thirringová ako spisovateľka je dôvtipná, hravá, živá, zahlbujúca sa do seba a prežívajúca aj najkratší moment svojho života intenzívne. Denisa Dérová, ktorá hrá spisovateľku za mlada je celý čas „skrytá“ za priesvitným zrkadlom. Z jej prejavu spoznáme, ako vyrastala H. Gregorová, aké myšlienky mala pred vydajom a aký mala vzťah so svojou rodinou. Lekár v stvárnení Mátyása Dráfiho je pozorný, ohľaduplný, s veľkou dávkou pochopenia pre každého, ale bez toho, aby hocikoho odsudzoval. Štefan Korenči pri réžii vybral do predstavenia úryvky z rozhlasovej hry, ktoré dopĺňajú prejavy hercov.

Autor hry je dramaturg a scenárista Dušan Široký, ktorý napísal veľa rozhlasových a televíznych hier. Je otcom riaditeľky a dramaturgičky divadla Vertigo Daniely Onodiovej, ktorá spolu s režisérom upravila aj túto hru.

Na premiéru predstavenia v Slovenskom inštitúte prišiel aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Rastislav Káčer, ktorý si pozrel predstavenie spolu s predsedom Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Jánom Fuzikom a riaditeľom SI Gabrielom Hushegyim. Do Budapešti zavítal aj autor hry s manželkou. Na premiéru sa prišli pozrieť Slováci z Budapešti a jej okolia.

Na koniec nám neostáva nič iné, len prezradiť záver prednášky H. Gregorovej: „Nikdy nezabúdajte na zajtrajšok pod vplyvom dnešného dňa.“ Táto silná veta skrýva v sebe oveľa viac, ako sa zdá pri prvom prečítaní. Ako aj nové predstavenie divadla Vertigo.

Eva Fábiánová