Múzeum Mihálya Munkácsyho už rok znova prevádzkuje mesto. Pracovníci inštitúcie pripravili novú stratégiu v oblasti výstav, výskumov, zveľaďovaní zbierok, verejnej osvety, a publikácií. Základná myšlienka nového pracovného plánu je oboznámiť ľudí s hodnotami, ktoré dala svetu Békešská Čaba. S týmto cieľom usporiadalo múzeum sériu výstav pod názvom Čo je čabianske..., v rámci ktorej organizátori predstavili výtvarných umelcov, vynálezcov, mimoriadne osobnosti, ktoré žili a tvorili v Békešskej Čabe a na ktoré môže byť hrdý každý Čabän.

Priblížiť známych Čabänov je cieľom i vydavateľskej činnosti múzea. V reprezentačnej sále Radnice prezentovali 12. decembra zbierku poviedok Júliusa Dedinského pod názvom Veselá Čaba s ilustráciami Ladislava Mazána. Ide o príbehy jednoduchých roľníkov žijúcich na Čabe a jej okolí. Preto na úvod prezentácie prednášatelia hovorili v prvom rade o obyvateľoch Békešskej Čaby. Odznelo, že mesto je zvláštne, lebo znovuosídlenci mesta v 18. storočí nepatrili k národnej väčšine, boli evanjelickí Slováci. Napriek tomu sa chceli stať najlepšími vlastencami, pričom si chceli zachovať kultúru, jazyk, pamiatku svojich predkov.

Riaditeľ múzea Juraj Ando vyzdvihol, že znovuosídlenci a ich potomkovia v močaristej pustatine čoskoro z ničoho vytvorili mesto s mimoriadnou atmosférou, ktorú až dodnes charakterizuje pokoj, veselosť, priateľstvo. Vedúci inštitúcie - ktorý je aj sám typickým čabianskym Slovákom - charakterizoval Čabänov slovami evanjelického kňaza, historika v 19. storočí, Ľudovíta Haána. Podľa neho „po slovensky hovoriaci evanjelickí predkovia, ktorí mali cit pre humor a boli lokálpatriotmi, keď sa ich opýtali, či sú Maďari alebo Slováci, odpovedali jednoducho: sme Čabänia. Tunajší človek nerád cestoval, nerád šiel ďaleko: veď turňu evanjelického kostola treba vidieť! (To je način!). Tunajší gazda núkal hosťom vždy páleno, a dobrú čabiansku klobásu. Ale keď išlo o peňazí…” - a ďalej nepokračoval Haán v rozpomienke. Z ďalšieho opisu Haána sa prítomní dozvedeli, že čabiansky muž bol plavovlasý, modrooký, mal okrúhlu tvár s riedkou bradou, bol peknej postavy, kým čabianska žena bola štíhla, plavovlasá s okrúhlou tvárou.

Toto vyhlásenie potvrdil aj primátor mesta Gyula Vantara, keď prečítal citát z turistickej publikácie vydanej roku 1937 pod názvom Poď do Békešskej Čaby! (Gyere Békéscsabára!). Podľa vydaní Čaba bola - aj vtedy - mestom pekných žien. Následkom miešania slovenskej a maďarskej krvi sa vytvoril krásny typ, ktorý vyvolával obdiv ľudí. Z tej istej publikácie vysvitlo, že každý mohol všade voľne používať svoju materinskú reč. Členovia spoločenstva doma a v kostole srdečne hovorili a modlili sa po slovensky, ale vedeli aj po maďarsky. Primátor citoval aj zo starej úradnej listiny písanej na radnici. Listina písaná miešane po maďarsky a po slovensky obsahuje výpis súbehu o miesto cestára. Zvláštny jazyk vyvolal u prítomných smiech. Vedúci mesta vo svojom prejave zdôraznil tiež príťažlivú silu mesta, ktorú charakterizujú chrámy, domy s podstenami, kultúra vytvorená na základe miestnych tradícií, miestne jedlá - čabianska klobása, cigánska, bryndzové halušky - a svojrázny humor čabianskych Slovákov.

Kniha Júliusa Dedinského dlho ležala v rukopise, kým pod názvom Veselá Čaba ju nevydalo Múzeum Munkácsyho. Zbierka poviedok obsahuje 212 veselých udalostí. Evanjelický duchovný, bádateľ miestnej histórie a etnografie Július Dedinský sa narodil v roku 1905 v Dunagáloši (po srbsky Gložan, po slovensky Hložany). Žil a pôsobil v Békešskej Čabe od r. 1942 do svojej smrti v r. 1994. Zbieral príbehy, ktoré odzrkadľujú mentalitu, svetonáhľad Čabänov a predstavujú minulosť mesta a farebný život ľudu. Zväzok obsahuje aj 28 malieb, grafík a karikatúr zo štetca Ladislava Mazána (Békešská Čaba, 1899 - Békešská Čaba, 1949). Maliar a učiteľ kresby bol rovesníkom Dedinského. Jeho kresby a olejom maľované karikatúry zobrazujú svet Čabänov s jedinečným humorom, až s posmešnou iróniou.

Ukážky z knihy čítal divadelný umelec na dôchodku Mihály Mészáros, historička Veronika Szakálová predstavila životnú dráhu autora a ilustrátora knihy.

Obálku navrhol čabiansky maliar a predseda Umeleckého spolku Békešského kraja Ladislav Lonovič.

Ildika Očovská

Zdroj: http://csabaimerleg.hu/index.php?page=hir&hir_id=6257
http://www.beol.hu/bekes/kultura/megjelent-a-vidam-csaba-cimu-anekdotakotet-529678