V komornom prostredí spoločenskej miestnosti Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe sa 19. februára 2014 uskutočnila prezentácia a hodnotenie Čabianskeho kalendára na rok 2014. Úlohy hostiteľov sa ujali predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lásik a šéfredaktorka kalendára Alžbeta Hollerová Račková.

Michal Lásik, zodpovedný za vydanie tohtoročného Čabianskeho kalendára, teda 52. ročníka od prvého vydania a 24. ročníka od opätovného vydania, sa hneď na začiatku zamyslel nad tým, aký význam má v súčasnosti pre ľudí takáto publikácia, žáner, ktorý už „nepatrí do tohto storočia.“ Jeho klasickú štruktúru deň - meno - pranostika - praktické rady pre hospodára dávno prekonali mobil či internet. Už nie je zavesený na čestnom mieste v kuchyni, jeho prázdne listy už nezapĺňa hlava rodiny odkazmi a múdrymi radami pre potomkov, už nie je každodenným čítaním, ktoré prináša poučenie i zábavu. Napriek tomu kalendár stále patrí ku „genius loci," nie je to „len nemoderné čítanie, je to kultúrny artefakt, nie je len praktickou príručkou, ale aj kultúrnou hodnotou.“ Uisťujú ho o tom i jeho rodáci - Komlóšania, ktorí ho už od decembra zdravia otázkou: „A kodi buďe ten kaľendár?“

To, že nová doba si vyžaduje novú koncepciu, potvrdila i šéfredaktorka Alžbeta Hollerová Račková. Dlho uvažovala, na akých pilieroch vybuduje Čabiansky kalendár na rok 2014. Ak má vzniknúť niečo hodnotné, inšpirácia nedá na seba dlho čakať. I v tomto prípade podnet prišiel hneď s prvým príspevkom od Miroslava Demáka, ktorý si zaspomínal na 4. február 1994, keď sa v Békešskej Čabe, „Matke našich dolnozemských miest,“ zrodila Dohoda o spolupráci troch slovenských komunít Dolnej zeme. Dvadsať rokov partnerské vzťahy utužilo, preto sa nik nečuduje, keď si na stretnutiach ako dnes podáme ruky s priateľmi z Rumunska či zo Srbska. Čabiansky kalendár si prišli s nami prelistovať podpredseda Demokratického zväzu Čechov a Slovákov žijúcich v Rumunsku Pavel Hlásnik, riaditeľ Vydavateľstva Ivana Krasku v Nadlaku Ivan M. Ambruš, novinárka a profesorka nadlackého lýcea Anna Rău-Lehotská.

Druhým pilierom šéfredaktorkinej koncepcie bolo posilniť tú časť kalendára, ktorá by „nám ukázala nielen minulosť, ale aj prítomnosť a budúcnosť.“ Poskytnúť priestor všetkým Slovákom Dolnej zeme, aby sa prezentovali nielen jedinečnou klenotnicou poetickej a prozaickej tvorby, ale aj pohľadom do histórie či mapovaním súčasnosti, čo sa podarilo napr. v príspevkoch z Bulharska a Chorvátska.

Do tretice sa nosným stĺpom tohtoročného kalendára stali dva príspevky Heleny Szászovej, ktorá nás pred rokom opustila.

Odpovedať na otázku, či stojí koncept Čabianskeho kalendára na rok 2014 na pevných základoch, sa pokúsila bibliografka, zodpovedná redaktorka a knihovníčka Slovenskej národnej knižnice v Martine na dôchodku a prispievateľka do kalendára Gabriela Hamranová. Veľmi detailne nás previedla 218 stranami, kalendárovou a textovou časťou so šiestimi rubrikami, najrozsiahlejšou Zo súčasnosti, a upozornila nás na 126 akcií, ktoré sa uskutočnili na Dolnej zemi v roku 2013. Zároveň priniesla niekoľko inšpirácií, ktoré by mohli padnúť na úrodnú pôdu a priniesť ovocie v Čabianskom kalendári na rok 2015, napr. zaradiť samostatnú rubriku s portrétmi osobností Dolnej zeme, ktorá by sa dala prakticky využiť pri zostavovaní biografických slovníkov. Na záver svojho hodnotenia G. Hamranová zdôraznila, že tohtoročný kalendár opäť prináša „kvalitné a podnetné čítanie,“ ktoré prežije i v dobe digitalizácie, lebo žije ešte veľa čitateľov, ktorí milujú šušťanie papiera. Kalendár s príspevkami veľkej informačnej hodnoty pomáha posilňovať slovenský jazyk a utužovať vzťahy na Dolnej zemi, a nedovolí nám zabudnúť na také osobnosti, akou bola Anna Ištvánová. Bolo to „prvé hodnotenie bez jej účasti, napriek tomu bola všade prítomná.“

Na záver Ivan Ambruš potvrdil slová hostiteľov i recenzentky, že Čabiansky kalendár má svoje miesto i v dnešnom svete. I v Nadlaku bol kedysi najčítanejšou knihou v každej gazdovskej rodine, na páračkách sa z neho čítalo a bol základom každej „odbornej sedliackej diskusie.“ Sedliakov je i tu menej, páračky i stretnutia sú zriedkavejšie, televízia a internet „ukradli mnohých čitateľov“, no stále sa nájdu takí, ktorých zaujíma. „Vyšiel? Nevyšiel?“ Je výpoveďou o „slovenskosti a nositeľoch slovenských koreňov.“

Všetky vystúpenia potvrdili to, čo odznelo z úst Michala Lásika hneď na začiatku, dnešné stretnutie je „slávnosťou slovenského a čabianskeho slova Dolnozemcov“.

Príjemné a užitočné čítanie!

Z. Benková