Čo majú spoločné slovenská Šára a Smrtná nedeľa? Predsa vtedy vynášajú Kyselicu, teda pochovávajú zimu. Viac než storočnú tradíciu obnovili len prednedávnom. Bláznivé aprílové počasie síce poriadne znepokojilo ľudí, počas dňa sa takmer vystriedali všetky ročné obdobia, ale nepršalo a niekedy aj slniečko vykuklo.

Na dvore Domu šárskeho rítešu a Oblastného domu bolo 6. apríla rušno. Kým sa dospelí medzi sebou rozprávali, deti si mohli zašantiť na drevených kolotočoch. Pozvanie organizátorov prijal aj podpredseda CSSM Ondrej Csaba Aszódi. Prezradil nám, že u nich v Ečeri nevynášajú Kyselicu, ale na Veľký piatok sa okúpu v studenej vode, aby zmyli zo seba hriechy a vyhli sa chorobám. Ide o zvyk s podobnou symbolikou ako lúčenie sa so zimou.

Popoludní sa sprievod pohol na čele s konským záprahom, ktorý ťahal tzv. čertovo koleso, teda slamené figuríny ženy a muža pripevnené na kolese. Pri pohybe koča sa točili okolo seba, akoby tancovali. Tento obrad nazývajú aj „Vozenie Šimona a Júdy“. Členovia miestneho speváckeho zboru Rozmarín i tanečného súboru Borovenka so spevom odprevádzali Kyselicu na jej poslednú cestu. Spolu s nimi spievali škôlkari, žiaci základných i stredných škôl. Môžeme tak konštatovať, že na podujatí sa zúčastnili všetky generácie.

Pri potoku bábku vyzliekli, zapálili slamu a s dreveným krížom ju hodili do potoka. Tvrdohlavá zima však nechcela opustiť Šáranov. Deti museli kamienkami „pomáhať“, aby ju potok splavil. Len čo zimu odohnali, súbor Rozmarín zaspieval na počesť jari. Medzitým deti šliapali konope.

„Rozjarený“ krojový sprievod sa vrátil späť k Oblastnému domu, kde okrem známych šárskych závinov ponúkali aj vynikajúce pagáče. Po spoločnom speve tam mnohí ešte zotrvali, napokon sa každý pobral domov. Začala sa jar, a to nielen astronomická!

Atila Rusnák