Klub dôchodcov Jasienky predkladá pred novodobého občana jednu zaujímavú tradíciu za druhou. Svojou činnosťou priam vyzýva človeka, aby sa vrátil v čase a užil si obdobia dávno minulé. Tieto nanovo obnovené tradície sú jedinečné svojho druhu. Dnešná mládež je zaujatá modernou technikou doby a nevšíma si naozajstné umenie, ktoré je vhodné obdivu.

Po páračkách, ktoré Klub dôchodcov Jasienky usporiadal ešte vo februári, nasledovalo pradenie a tkanie. O nížanských zvykoch sme sa porozprávali s vedúcou Slovenskej samosprávy v Níži Zuzanou Kučerovou a s vedúcou Klubu dôchodcov Jasienky Margitou Soboňovou. Dozvedeli sme sa, že kedysi každá rodina si sama vyrábala odev, ktorý bol zo spracovaného konope.

Priadli ho na stretnutiach, ktoré organizovali vždy v inom rodinnom príbytku. Tieto práce prebiehali v neopísateľnej dobrej nálade. Ženy spievali a klebetili, kým ich nenavštívili muži, ktorí sa postarali o naozajstnú zábavu. Keď mladici spadla kotúľka, musela pobozkať chlapa. Tieto polozabudnuté tradície ženy obnovili na základe vlastných spomienok. Počas pradenia a tkania mal každý akt a každé slovo svoje miesto.

Samozrejme domáca pani mala napečené i navarené, preto hrdo ponúkala vzácnych hostí. Medzi najčastejšie jedlá patrila kapustnica, buchty, tvarohový koláč a iné zákusky. Neboli neobvyklé ani tvarohové gance (alebo žgance), ktorésa robili z hrubšej alebo z jemnejšej kukuričnej múky. Podávali ich s praženou cibuľou.

Konope zasadili, zožali, vymáčali, vysušili, lámali, trepali, česali a zvyšok konopných vlákien spracovali v zimnom období. V najchladnejších mesiacoch roka ženy a mladice plietli, tkali i šili, kým muži vyrábali rozličné nástroje.

Ženy z nížanského Klubu dôchodcov Jasienky opäť nesklamali. Nám neostáva nič iné, ako len čakať na ďalšie „oprášenie“ starých tradícií týmito energie plnými dámami.

Atila Rusnák