V Santove sa miestne podujatia stali príťažlivé pre domácich, lebo sa na nich zúčastňuje čoraz viac obyvateľov tejto podpilíšskej obce. Nebolo to inak ani na Martina. Toto podujatie organizujú iba niekoľko rokov, ale je zaujímavé pre všetky generácie hlavne preto, lebo hoci dáva možnosť na voľné stretávanie sa, predsa je pripravený aj program. Napríklad výstava malieb.

V tomto roku opäť vystavovala v Barossovom (Obecnom) dome Judit Szerdahelyiová, ktorej tvorbu charakterizuje surrealizmus. Pochádza z Kazincbarciky, aj jej otec Sándor Szerdahelyi sa venoval maliarstvu a tvorí i pod pseudonymom Sara Mudilla. V stredobode tohtoročnej výstavy bola rieka Okavango, o ktorej vo svojom otváracom prejave starostka Santova Eva Csicsmanczaiová povedala, že táto rieka nachádzajúca sa v južnej Afrike na rozdiel od ostatných riek nekončí v mori, ale v púšti. Na vernisáži hral na gitare Lajos Szabó, na klavíri hrala dcéra umelkyne Dorottya Nagyová, ktorá pricestovala kvôli vernisáži z Londýna.

V Klube dôchodcov mohli záujemcovia obdivovať nominované najkrajšie zaváraniny zeleniny a ovocie, ale aj lekváry, vína a pálenky. Napokon súťaž o najkrajšie ovocie získala Gyöngyi Kormošová so 600- gramovými jablkami, ďalej ocenili barackovicu Anikó Valóczhkej, rizling silván Františka Štrbika, čili papričky a miešaný lekvár z broskýň, hrozna, pomarančov a rebarbory Magdalény Barovej.

Aj tento rok priniesli na dvor Barossovho domu husi, ktoré mohli deti pohladkať. Po zotmení sa prítomní s lampášmi vydali na cestu po santovských uliciach a spievali martinské piesne. Keď sa vrátili, čakali ich pukance, teplý čaj (pre dospelých aj varené víno) a chlieb s husacou masťou.

Boglárka Boda (ef)

Foto: autorka