Tretiu decembrovú nedeľu Malotarčianska slovenská národnostná samospráva usporiadala adventné stretnutie pre miestnych Slovákov a pre poslancov slovenských samospráv Malej a Veľkej Tarče a Ečeru. Ich cieľom bolo oboznámiť sa s poslancami spomínaných obcí a spoznať ich decembrové zvyky, tradície.

Poslancov predstavili predsedovia slovenských samospráv Katarína Szlauková, Ondrej Csaba Aszódi a Katarína Szabóová Tóthová. Jedine v Ečeri sa nezmenil poslanecký zbor, spolu s predsedom pôsobia aj naďalej Mária Sosoviczová (podpredsedníčka), Eva Kuruncziová a Jenő Kele. Vo Veľkej Tarči sa po dlhoročnej práci doterajšia predsedníčka vzdala poslaneckej funkcie, tu, spolu so spomínanou predsedníčkou, pracujú poslanci Katarína Hornyáková (podpredsedníčka), Alžbeta Tagaiová a Piroska Zuzana Fényesová. V Malej Tarči okrem terajšej predsedníčky sa celý poslanecký zbor vymenil. Podpredsedníčkou sa stala Mária Csajaová, ďalšími poslankyňami sú Alžbeta Kohajdová a Mária Orliková. Po predstavení terajších poslancov prítomní sa poďakovali bývalým predsedom Márii Galántaiovej a Štefanovi Rapaimu za ich svedomitú prácu.

Predseda Malotarčianskeho kultúrneho spolku František Kereszti pozbieral zimné sviatočné zvyky, piesne, vinše v Malej Tarči a vystúpil na túto tému. Z jeho zbierky spracovala pre folklórny súbor Panónia Eva Szilágyiová Subová choreografiu s názvom Na Štefana. Členovia súboru predniesli vinš na Štefana a zaspievali:

„Bráňila ťi tá tvoja mať, že som chudobná,

hladaj si ti moj najmilší, kerá ťi rovná,

hladaj si, hladaj, mňe chudobnej pokoj daj,

len ma ešťe na Šťefana tancuvať volaj.”

Vysvitlo, že túto pieseň poznajú vo všetkých troch obciach v istých obmenách v texte či melódii. Takže ju zaspievali Ečerania, aj Veľkotarčania. Bolo to milé.

Po dobrej večeri pokračovalo cestovanie v spomienkach. Mária Galántaiová nám podrobne predstavila zimné tradície Veľkej Tarče. Podobajú sa katolíckym zvykom v Malej Tarči napríklad v tom, že dievčatá varili „geledine” (gule), do ktorých položili papieriky s mužskými menami, a ktorá sa prvá vynorila na povrch, v tej bolo meno nastávajúceho ženícha, ale majú aj odlišné črty, veď Veľkotarčania sú luteráni. Prednáška bola okúzľujúca a na konci sme dostali po jabĺčku, do ktorého boli vpichnuté dvojforintové mince, ktoré dostávali deti po „ritmuvaní.”

Potom sme sa oboznámili s ečerskými zvykmi. Sú takmer rovnaké ako v Malej Tarči, ale u nich sa niektoré väčšmi zachovali. Líšia sa napríklad zvyky na Luciu, lebo v Ečeri pri tom, že dievčatá varili gule, bolo vo zvyku, že dievčatá v bielych šatách chodili po dedine a husacími perami pozametali z ľudí všetko zlé. Tento zvyk obnovili a zachovávajú aj hľadanie "útulku", ako aj to, že dievčatá z tanečného súboru Zelený veniec chodia spievať 23. decembra k chlapcom.

Keďže medzi domácimi a hosťami boli aj takí, ktorí pochádzajú z inej obce, oboznámili sme sa aj s tradíciami v Bíri, Slovenskom Komlóši a Vágášhute. Zvyky sú podobné aj tam, gastronómia tiež, ale stopercentne sa zhodovali iba v tom, že na Štedrý večer jedli všade makové pupáky (opekance).

Stretnutie sa vydarilo, cítili sme sa výborne, dúfame, že o rok sa zase stretneme.

Katarína Szabóová Tóthová

Foto: autorka