V tomto znamení pripravili regionálne kultúrne strediská Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM)  galaprogram tohtoročného Dňa Slovákov v Maďarsku.

Po úvodných melódiách Mládežníckeho dychového orchestra zo Slovenského Komlóša pod vedením dirigenta Jána Krcsmériho slávnostný galaprogram otvoril podpredseda CSSM František Zelman. Vo svojom privítacom prejave zdôraznil, aká namáhavá práca bola potrebná kedysi na to, aby naši predkovia, ktorí sa usadili na neobývaných pustatinách, vybudovali svoje obce a zúrodnili pôdu. Ale pritom vždy si našli čas aj na duchovný život a mali aj svoje kultúrne telesá – uviedol ďalej. V programe, ktorý moderovala absolventka Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Katarína Karkušová, vystúpili naše súbory od Kétšoproňu až po Tardoš. Zo sprievodného textu moderátorky sme sa mohli dozvedieť aj také zaujímavé detaily, že ak sedliaci po zabíjačke chceli spravodlivo rozdeliť spracované mäso, tak odmerali ľadviny brava, lebo vedeli, že práve ich desaťnásobok je skutočnou váhou „obete“ zimnej pracovnej činnosti. Jednotlivé kultúrne pásma spracovali v znamení motta galaprogramu: kalendárne obyčaje spojené s prácou. Tradičné priadky obecenstvu predstavili členovia speváckeho zboru Rozmarín zo zemplínskej Baňačky. Ich „prácu“ a piesne podľa starodávneho zvyku prerušili iba rôzne humorné postavy, ako napr. maškary preoblečené za žobrákov.

Kedysi ľudia na uľahčenie práce a skrátenie času spievali piesne funkčne a tematicky viazané s aktuálnou prácou. V tomto duchu bol pripravený program čerstvo vyznamenaných členov Slovenského folklórneho spolku Horenka z Kétšoproňu, ktorých sprevádzala citarová skupina Rosička. Vyvrcholeniu hospodárskeho roka roľníka, žatve a dožinkám bolo venované spoločné hudobno-tanečné pásmo folklórnej skupiny Zornica z Jače, tanečnej skupiny Tešedík zo Sarvaša a folklórnej skupiny Pannónia z Malej Tarče. Ich program, ktorý sprevádzala kapela Csibaj banda, bol živým dôkazom podobnosti a prepojenosti tradičnej kultúry niektorých našich regiónov. Na juhovýchodných úpätiach Pilíša v niektorých dedinách dodnes pestujú hrozno a vyrábajú z neho víno. O účinkoch nápoja bohov si mohlo obecenstvo vypočuť piesne v podaní Pávieho krúžku z Kestúca. Prejavom zaslúženej zábavy po dobre vykonanej práci boli rezké tirpácke tance v podaní tanečného súboru Červený mramor z Tardoša. Prezentácie jednotlivých folklórnych skupín spestrili spomienky známej Veňarčanky, tety Márie Nedeliczkej. O usilovnosti a pracovitosti Slovákov svedčí aj jej osobný príbeh: ešte aj niekoľko hodín pred svojím pôrodom musela pracovať na poli.

Zlatým klincom kultúrneho programu, ale i celých osláv Dňa Slovákov v Telekgerendáši bola veselica pred javiskom. Do tanca hrala kapela Csibaj banda, ktorá má v repertoári rezké ľudové piesne. Nemohli im odolať ani z dlhého, horúceho dňa vyčerpaní účastníci. Podobne, ako to bolo voľakedy, keď po tvrdej práci sa uvoľnili pri tanci.

(csl)

Foto: autor