P. Závada v Bratislave o Komlóši ● Román, ktorý si svojich vždy nájde

Literatúra, víno aj paprikáš. Tak sa volal večer na terase bratislavskej Čitárne u Červeného raka s maďarským spisovateľom Pálom Závadom (1954).

Jeho román Jadvigin vankúšik zaznamenal pred pár rokmi doma aj za hranicami nevídaný úspech a stále vzbudzuje záujem. Očarujúci labyrint sveta ľudí žijúcich v slovensko-maďarsko-židovskom prostredí Dolnej zeme vyšiel v Maďarsku po prvý raz v roku 1997 a doteraz mal viac ako dvadsať dotlačí. Na Slovensku sa ho podarilo vydať v roku 1999. Prekladateľke románu Renáte Deákovej poskytol obrovský priestor hľadania a nachádzania súvislostí medzi jazykom, rečou, identitou a dušou človeka, ktorý žije v danom prostredí. Tvrdí, že román si našiel ju. „Dal možnosť zaznieť slovenčine rozličnými hlasmi - archaickou slovenčinou, slovakizovanou češtinou, dolnozemským nárečím, autentickým slovensko-maďarským zmiešaným jazykom dnešných dolniakov, a to všetko na pozadí súčasného literárneho jazyka.“ Pál Závada miluje Slovenský Komlóš, odkiaľ pochádza. Svoju profesionálnu cestu nezačal ako autor románov, ale ako sociológ, neskôr sa stal sociografom. Okrem silného vzťahu k rodisku si jeho socio-záujem vyžiadali aj politické a historické súvislosti v 50. rokoch minulého storočia, keď nastal zlom roľníckeho stavu, ktorý zasiahol do života mnohých rodín. Sociografiu síce zaraďuje medzi literárne žánre, cez ktoré možno vyjadriť aj pocity, no krásna literatúra si svoj podiel predsa vypýtala. Autor sa k nej priklonil v osemdesiatych rokoch, pred zmenou režimu, keď významnú časť dokumentárnej sociografickej činnosti prevzali médiá, najmä televízia. Svoje profesijné a životné skúsenosti sústredil do prvého románu Lis na kulakov (1986). Po ňom prišla zbierka noviel Kým sa zotmie, Jadvigin vankúšik, Milota, Potomkovia fotografa (na jeho preklade Deáková pracuje, má vyjsť vo vydavateľstve Kalligram v roku 2010) a román Cudzie telo, ktorý práve dnes predstavuje v Budapešti. Jadvigin vankúšik zamiešal na domácej literárnej scéne karty a kritika ho vysoko ocenila. „Zasiahol do obdobia, keď sa v Maďarsku čitateľom prejedli texty elitnej literatúry bez príbehu. Ľudia ho nadšene čítali,“ hovorí prekladateľka. Nečudo, išlo o text s multižánrovým a multietnickým presahom, ktorému nechýbal úprimný, bolestný príbeh lásky vyrozprávaný autentickým, no aj minulosťou poznačeným jazykom. Prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva, je fiktívne, no autor sa netají tým, že čerpal zo života Slovenského Komlóša. Napokon, tam sa podľa románu nakrúcal rovnomenný film, ktorý sa dnes v Letnej čitárni premieta. „Aj v románe chcem byť verný faktom,“ povedal Pál Závada. „A opierať sa o históriu, ktorú si ctím.“

Eva Andrejčáková (sme)

LuNoArchív:

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=4086

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=5143