Jeho historické jadro spolu s technickými pamiatkami v okolí zapísali

do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Významným medzníkom v dejinách mesta je rok 1238, kedy mu boli udelené privilégiá kráľovského mesta. Miestny rudný revír v ťažbe striebra od 13. až do konca 18. storočia bol v niektorých obdobiach najproduktívnejším zo všetkých banských revírov v Európe a aj v ťažbe zlata patril k najvýznamnejším producentom. Na pozvanie panovníka v 13. storočí prichádzajú do mesta nemeckí osadníci, predovšetkým baníci z dolnonemeckých a rakúskych území. Politický význam mesta sa upevnil vytvorením Zväzu stredoslovenských banských miest na konci 14. storočia. Prosperitu mesta narušili mocenské boje o uhorský trón a následné zemetrasenie v rokoch 1442-1443. Avšak ani tieto udalosti nedokázali zastaviť vzrastajúci význam a bohatstvo mesta, ktoré prežilo svoje zlaté obdobie v 17. storočí.

Banská Štiavnica v tejto dobe zaznamenala kultúrny a stavebný rozmach a stáva sa centrom spoločenského a kultúrneho diania. V 18. storočí je dokonca tretím najväčším mestom v Uhorsku. Významnou udalosťou v histórii mesta bolo zriadenie Baníckej akadémie v roku 1762. Bola to prvá vysoká škola technického charakteru na svete a Banská Štiavnica sa stala centrom rozvoja banskej vedy a techniky v Európe. Práve vďaka študentom tejto bývalej školy mesta, ktorá sa neskôr zlúčila s Lesníckym inštitútom sa zachovala najrázovitejšia a súčasne najpôsobivejšia tradícia Banskej Štiavnice - Salamander. Je to pestrý sprievod mestom v dobových kostýmoch, presýtený atmosférou zašlých slávnych čias a koná sa každoročne začiatkom septembra.

Z významných rodákov mesta treba pripomenúť herečku, diplomatku a parlamentnú poslankyňu Magdu Vášáryovú, v meste študoval istý čas aj všestranný vedec 19. storočia Andrej Kmeť a významný slovenský básnik Andrej Sládkovič.

Spr.: (csl)