Dvaja opäť v Bratislave ● alebo o láske, ktorá oživuje

Týždeň pred sviatkom zosnulých, okamihov, kedy sa nás téma života a smrti dotýka najviac, prišli DVAJA v podaní Slovenského divadla Vertigo, aby v komornom priestore divadla Aha odovzdali posolstvo Júliusa Barča-Ivana.

O láske, ktorá zabíja. O zbabelosti, ktorá zabíja. O láske, ktorá oživuje. O nevedomosti, ktorá koná zlo. O slobode, ktorá nepozná strach. O nenávisti k šťastným a spokojným. O strachu, ktorý núti k závislosti. O vine, pred ktorou neutečieš. O zabudnutí, ktoré prináša pokoj. O manipulácii, ktorá deštruuje. O svetle, ktoré víťazí.

Divadelná tragiklauniáda je o spojení dvoch klaunov zo strachu a viny, o spojení dvoch žien z lásky k svetlu a životu, je o spojení človeka s nožom, ktorý vraždí, ale aj o spojení dvoch síl v človeku - o diablovi i anjelovi v nás. O spojení so svojím vedomím i svedomím.

Vertigo s hrou Dvaja, ktorá akoby nadväzovala na Matku, predchádzajúcu hru Júliusa Barča-Ivana v ich podaní, kladie divákovi otázky i odpovede o hodnotách, o človečine a pekelných mukách na zemi, vypovedá o pocitoch a varuje, apeluje na jeho dušu nielen témou a dejom, ale aj vynikajúco stvárnenými postavami, momentmi idyly i bezmocnosti, šťastia i strachu, bolesti i odvahy, jednoduchou a lyrickotragickou scénou, hudbou, ktorá náhle končí. Zostáva v divákovi len pocit. Túžba očistiť sa od strachu, závislosti, zbabelosti, nenávisti či manipulácie. Túžba nájsť odvahu a ísť za slobodou voľby, za šťastím, za láskou, za svetlom…

Erika Fajnorová