Kerestúr ● Slovenská kultúra v tieni panelákov

Pre slovenskú komunitu Kerestúru (Rákoskeresztúr), ktorého slovenskí

a nemeckí obyvatelia sa živili pestovaním zeleniny, po pripojení k Budapešti v roku 1950 bolo v 70. rokoch ďalším úderom zrovnanie pôvodnej dediny

so zemou a postavenie panelového sídliska s približne 8000 bytmi.

Tí obyvatelia úhľadných prízemných domčekov, ktorí na to mali, si postavili alebo zakúpili domy v iných štvrtiach mesta, tí ostatní sa nasťahovali do ponúknutých panelových bytov. Pre mnohých to bola taká veľká trauma, že sa s ňou nedokázali zmieriť a podľa spomienok Kerestúrčanky Anny Kuzmovej pod vplyvom udalostí približne pätnásti prišli o životy.

Pôvodní obyvatelia obce boli Nemci evanjelickej a Slováci katolíckej viery, ktorí sa usadili v dvoch častiach Kerestúru. V krásnych veľkých záhradách, ktoré sa tiahli až po riečku Rákoš, pestovali šalát a inú zeleninu na trh, kam potom svoje produkty vozili na vozoch či nosili v batohoch, každý podľa možností. Tunajšiu Slovač, ktorá bola v porovnaní s osadami vzdialenejšími od hlavného mesta vystavená rýchlejšej asimilácii, zmeny posledných desaťročí zdecimovali.

O zachovávanie slovenského ducha sa v týchto neľahkých podmienkach stará od svojho založenia Slovenská samospráva XVII. obvodu, vedená Máriou Epressovou. Pôsobí tu ženský spevácky zbor a pod vedením Evy Gácsiovej si slovenský folklór, piesne a tance, osvojujú aj príslušníci mladej generácie. V jednu slnečnú aprílovú sobotu sa všetci zišli, aby spoločne privítali jar. Zverenci Evy Gácsiovej, ktorých je približne pätnásť, zatancovali šomoďské maďarské tance a, samozrejme, s obrovským úspechom predviedli aj ukážky z domáceho folklóru, vrátane fašiangových tancov.

Svojim skvelým výkonom sa im podarilo navodiť správnu „veselicovú“ náladu, o čom svedčí aj to, že k tanečníkom sa pridali mnohí hostia. Medzi nich patril aj predseda Regionálneho spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina Ondrej Csaba Aszódi, ktorý zavítal medzi Kerestúrčanov spolu s predsedníčkou Finančno-kontrolného výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy, predsedníčkou Slovenskej samosprávy XVI. obvodu Zuzanou Szabovou. Ich prítomnosť nebola náhodná, veď s okolitými slovenskými usadlosťami, ako sú napr. Ečer, Cinkota, Malá a Veľká Tarča, spájalo tunajších obyvateľov kedysi silné puto a v súčasnosti spolupracujú v rámci slovenského regionálneho spolku.

Fašiangovú atmosféru navodili aj predstavitelia najmladšej generácie, ktorí sa nedali odradiť tým, že kvôli krátkemu fašiangovému obdobiu sa stretnutie konalo po Veľkej noci a smelo predstavili svoje masky. Porota pozostávajúca z dospelých ocenila ich odhodlanosť a všetkých odmenila sladkosťami. Tanečná zábava všetkých, ktorým leží na srdci budúcnosť slovenskej kultúry v Kerestúri, trvala do večerných hodín.

Alžbeta Račková