Veľkolepým sviatkom celej dediny sa stali oslavy 30. výročia založenia Slovenského klubu

vo Veľkom Bánhedeši. Šnúra podujatí sa začala v miestnom kultúrnom dome otvorením dvoch výstav. Tá prvá mnohým z početných účastníkov vernisáže nebola neznáma, veď výstava Slovensko v 16.-19. storočí bola inštalovaná vo viacerých Slovákmi obývaných lokalitách MR.

Zvláštnosťou expozície v tejto malej dolnozemskej osade s približne 1600 obyvateľmi bolo, že všetci tí, ktorí na realizácii výstavy a jej vernisáže spolupracovali, pochádzajú z tejto lokality. Bánhedešským rodákom je bývalý riaditeľ Historického múzea v Bratislave, kurátor výstavy Pavol Komora, ktorý otvoril expozíciu, ako aj autor maďarských textov k exponátom, historik Štefan Tóth žijúci v Segedíne a docentka Univerzity Loránda Eötvösa Mária Žiláková, ktorá sa tento večer podujala na preklenutie jazykových bariér medzi rečníkmi a obecenstvom. V ďalšej miestnosti kultúrneho domu boli inštalované fotografie, spomienkové predmety, textílie a publikácie, ktoré priblížili návštevníkom tri desaťročia Slovenského klubu. Jolana Pepová, predsedníčka Spolku na zachovávanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši, ktorý vyrástol z klubu a podujal sa na usporiadanie osláv, niekoľkými slovami upriamila pozornosť prítomných na jednotlivé predmety. O najnovšej publikácii, v ktorej bude obsiahnutý aj kus minulosti Bánhedeša, sa zmienila autorka pripravovanej knihy o ľudovom liečiteľstve Slovákov v Maďarsku Mária Žiláková. Po prehliadke zaujímavého materiálu sa ľudia presunuli do veľkej sály kultúrneho domu, kde sa začala oficiálna časť osláv výročia. Hostí, medzi ktorými boli starosta obce Ottó Jancsó a členovia poslaneckého zboru, predsedníčka Kultúrneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy Zuzana Lauková, vedúci miestnych inštitúcií, občianskych organizácií a priatelia Bánhedešanov zo Slovenského Komlóša, Poľného Berinčoka, Medešu, Pitvarošu, Čabasabadi a Békešskej Čaby, privítala J. Pepová.

Zablahoželať jubilantovi prišiel aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik. Spomenul, že v polovici 80. rokov sa ako novinár rýchlo dostal do kontaktu s tunajším aktívnym slovenským klubom, ktorý ako prvý v Maďarsku oživil ochotnícke divadlo a obnovil predstavenie Drotár. Z jeho členov menovite spomenul nedávno zosnulú Máriu Zanovú, ktorá, ako povedal, dostala aj najvyššie vyznamenanie Slovákov v Maďarsku Za našu národnosť. Druhou v rade tých, ktorí prišli na javisko zablahoželať jubilantovi, bola riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Alžbeta Hornoková Uhrinová. Ako povedala, vďaka výskumom Ondreja Krupu a rodákom tejto obce Štefanovi Tóthovi, Márii Žilákovej, pracovníčke VÚSM Zuzane Kunovacovej Gulyásovej a jej synom o Bánhedeši vedia aj za hranicami Maďarska. Ako príklad spomenula nedávnu prednášku Dušana Kunovaca na výstave Agrokomplex v Nitre o jeho starom otcovi včelárovi a pripravovanú knihu Márie Žilákovej. Keďže pred dvomi rokmi sa v obci konal národopisný tábor ústavu, zaželala miestnym Slovákom, aby ešte dlho bolo u nich čo skúmať.

Podpredsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Anna Szigetiová Szántaiová, inak učiteľka miestnej školy, okrem dobrého zdravia zaželala oslávencovi osožnú spoluprácu s najmenšími. Ako príklad spomenula príležitosti, keď sa členovia klubu obliekli do kroja a tak zavítali do školy, alebo keď napiekli deťom slovenské špeciality, na čo žiaci dodnes spomínajú. Ondrej Krupa, ktorý sa dostal do kontaktu s Bánhedešom počas svojich výskumov, vo svojom pozdravnom liste vyzdvihol, že nikde nenašiel toľko ochotných ľudí ako práve v tejto obci a mnohostrannému klubu aj do budúcnosti zaželal pestrú činnosť. Potom už prišli na javisko blahoželať tí najmenší: zverenci učiteľky materskej školy Anny Deákovej Chovancovej sa predstavili slovenskými riekankami a detskými hrami, kým žiačky Alžbety Demkovej Andovej Luca Farkašová a Judita Mileová potešili obecenstvo básňou a slovenskými ľudovými piesňami. Milým prekvapením bola spevácka miniskupina slovenského spolku, ktorá so sprievodom huslistu Jána Vidovenecza zo Segedína zaspievala kyticu slovenských ľudových piesní. Potom už prišli na javisko zablahoželať členom Slovenského klubu predseda miestnej slovenskej samosprávy Pavol Žilák, zástupcovia spolkov, slovenských organizácií a samospráv z celej župy. Jolana Pepová sa potom v mene slovenskej organizácie symbolickým darčekom poďakovala za prácu bývalým a súčasným pedagógom, ako aj zakladajúcim členom klubu Alžbete Antalovej Vidoveneczovej, Helene Boťánskej Vidoveneczovej, Žofii Dobrovej Šipiczkej, Alžbete Drahotovej Chlebniczkej, Alžbete Gulyásovej Pipišovej, Alžbete Urbanovej Pepovej, Judite Žilákovej Šemetkovej a Márii Oravczovej Demkovej. Za dlhoročnú plodnú činnosť vyjadrila vďaku Márii Hajtmanovej, ktorá celým svojim srdcom a dušou viedla klub takmer 20 rokov. Nezabudla ani na súčasných aktivistov organizácie, ktorí si popri svojich povinnostiach v rodine a na pracoviskách nájdu čas aj na dobrovoľnú činnosť v spolku a udržiavanie kontaktov s obyvateľmi obce.

Na záver oficiálnej časti prišiel na javisko vedúci Regionálneho kultúrneho strediska Slovenského osvetového centra v Slovenskom Komlóši František Zelman, aby „odovzdal“ 30-ročnému slovenskému klubu vo Veľkom Bánhedeši peňažný dar SOC a prekvapenie: koncert chýrnej komlóšskej mládežníckej dychovky. Záverečný marš (pochod) dychovky už navodil uvoľnenú atmosféru veselice, na ktorej hrali do tanca Luštikovci z Békešskej Čaby.

Alžbeta Račková