Tým prvým boli 14. Petrovské dni divadelné. Ako to už z názvu vyplýva, festival sa konal

vo vojvodinskom Báčskom Petrovci, v jednom z dolnozemských mestečiek, preslávených slovenským divadlom. Konali sa v dňoch 4.- 6. septembra a Slovenské divadlo Vertigo (alebo, ako sa to už začína zaužívať, jednoducho Vertigo) tu hralo drámu Júliusa Barča-Ivana Dvaja.

Festival Petrovské hry divadelné vznikol v Báčskom Petrovci k 130. výročiu prvého predstavenia v Báčskom Petrovci a zároveň medzi vojvodinskými Slovákmi (27. augusta 1866). V priebehu rokov sa tu predstavili mnohé profesionálne divadelné súbory zo Srbska a zo Slovenskej republiky (napr. Nitra, Bratislava, Martin, Zvolen, Žilina atď.).

Vertigo zatiaľ hosťovalo vo Vojvodine raz, a to v roku 2007 v Kovačici a Padine s veselohrou Alexandra Geľmana Lavička. Pozvanie zo strany Slovenského vojvodinského divadla (SDV) na festival sme prijali s veľkou radosťou. Žiaľ, nemohli sme byť prítomní na celom festivale, nevideli sme všetky predstavenia, ale teší nás, že sme v prvý deň absolvovali prezentáciu knihy 5 rokov SVD, ktorú uviedol riaditeľ divadla Pavol Čáni, ako aj premiéru hostiteľského divadla, veselohru slovinského autora Matjaža Zupančiča Manželské hry, a na druhý deň, teda v deň nášho vystúpenia, vo večerných hodinách predstavenie súboru Národného divadla Tošu Jovanoviča zo Zrenjaninu, ktorý pod vedením významného, aj na Slovensku dobre známeho režiséra Ľuboslava Majeru naštudoval Gogoľove Mŕtve duše. Na chvíľočku sme sa stretli so zástupcami Divadla J. G. Tajovského zo Zvolena, ktoré do Petrovca priviezlo hru Alfreda Uhryho Šofér slečny Daisy. Festival si o. i. pripomenul storočnicu divadelných tradícií v Pivnici.

Vertigo prijali v Petrovci srdečne a v nádeji ďalšej spolupráce, ďalších predstavení. Dúfame, že dráma Dvaja tunajších divákov presvedčila o správnosti smeru, ktorým sa naše divadlo uberá a že so svojimi južnými kolegami ešte budeme mať príležitosť stretnúť sa - či u nich, alebo tu u nás, v Maďarsku.

Druhým festivalom, na ktorý dostalo Vertigo pozvanie, a to osobne od predsedu (a, mimochodom, vynikajúceho herca) Divadelného súboru Jána Chalupku Jána Vagadaya, bola Divadelná chalupka v Brezne a na jeho okolí. Áno, s krátkym „u“, podľa Jána Chalupku, ktorý tu dlhší čas, pôsobil a tu aj zomrel. 5. ročník sa konal v dňoch 16.-19. septembra. Vertigo sa zúčastnilo už aj na prvom ročníku tohto „inšpiratívneho festivalu s medzinárodnou účasťou“, na ktorom divákom sprostredkoval veselohru Lavička s Denisou Dérovou a Andrásom Nagyom.

V tomto roku vycestovali na festival ochotníci s „čiernou komédiou“ Ivana Holuba Pohreb. Pripojili sa tak k programu, v ktorom figurovali dopoludnia pásma Deti deťom, v rámci ktorých sa svojim kamarátom predstavili súbory rôznych základných umeleckých škôl, nechýbali však ani predstavenia dospelých pre deti, hapeningy na breznianskom námestí, monodrámy, medziiným spoveď „ženy v rokoch“ Shirley Valentine, ktorú sme videli aj v Budapešti - iste sa mnohí pamätajú na skvelú Zuzku Kronerovú -, ďalej predstavenie Divadla VHV z Báčskeho Petrovca Balada o škodlivosti tabaku, monodráma Pastier v podaní vedúceho súboru Divadlo Commedia z Popradu, vynikajúceho Vlada Benka, ktorá vznikla na motívy poviedok Vaclava Pankoviča, ako aj večerné posedenia divadelníkov, takzvaná Dlhá noc divadiel v divadelnom klube festivalu.

Vertigo 18. septembra potešilo divákov v obci Polomka, ktorá už dlhé roky udržiava družobné styky so Spolkom segedínskych Slovákov a 19. septembra v obci Čierny Balog, kde bol súbor aj ubytovaný. Aj keď sály obrovských kultúrnych domov neboli plné, máme pocit, že tí, ktorí na predstavenie prišli, sa dobre zabavili a Vertigo odmenili úprimným potleskom. Na oboch miestach sa na predstavenie prišli pozrieť aj starostovia obcí.

Účasť na festivaloch je odmenou za prácu, je skvelou príležitosťou na prezentáciu (v našom prípade) divadla, ale aj na stretnutie s ľuďmi z brandže, s profesionálmi či ochotníkmi, ktorí veľkú časť svojho života zasvätili Tálii. Je to príležitosť na porovnanie, na učenie sa, na inšpiráciu. Naše turné vo Vojvodine a v Pohroní nás navyše obohatilo spoznaním iného prostredia, inej architektúry, kultúry a tradícií a v prípade nášho zájazdu na Slovensko opätovným objavením prekrásnej prírody. Ďakujeme za pozvanie.

(do)