Slovenský herec Ľudovít Jakubóczy, rodák z Horných Naštíc v okrese Topoľčany (narodil

sa 16. mája 1898) sa vyučil za umeleckého stolára v Novej Pešti (Újpest), kde sa začína aj jeho ochotnícka činnosť, a to v robotníckom divadelnom krúžku. Ako osemnásťročný prijal angažmán v oblastnej profesionálnej scéne v Novej Pešti Újpesti színház, kde pôsobil do roku 1919.

Z ochotníckeho na profesionálne javisko

Starší milovníci Tálie či strieborného plátna si na neho určite pamätajú. Z mladších možno tí, ktorí videli filmy režiséra Paľa Bielika Vlčie diery, V piatok trinásteho, Priehrada, Katka alebo Pole neorané režiséra Vlada Bahnu. Herec Ľudovít Jakubóczy žil a pracoval v Banskej Bystrici plných l7 rokov. V jeho hereckej kronike sa doslova píše: „...najlepšie výkony a aj najväčšiu popularitu získal ako člen banskobystrického Mestského divadelného združenia...“

Rodák z Horných Naštíc v okrese Topoľčany (narodil sa 16. mája 1898) sa vyučil za umeleckého stolára v Novej Pešti (Újpest), kde sa začína aj jeho ochotnícka činnosť, a to v robotníckom divadelnom krúžku. Ako osemnásťročný prijal angažmán v oblastnej profesionálnej scéne v Novej Pešti Újpesti színház, kde pôsobil do roku 1919.

Keď sa vrátil na Slovensko,

pracoval ako daňový úradník v Trenčíne (1919 až 1925), v Šahách (1925 až 1928) a v Banskej Bystrici (1928 až 1945). Tu všade sa tiež intenzívne venoval aj ochotníckemu divadlu. V Mestskom divadelnom združení v Banskej Bystrici vytvoril Ľudovít Jakubóczy niekoľko zaujímavých postáv v hrách zo svetového i domáceho repertoáru (Bačova žena, Jánošík, Sen noci svätojánskej, Komédia omylov...). Hral aj v operetách, ktoré banskobystrický kolektív pomerne hojne inscenoval v tridsiatych rokoch a niekoľko hier tiež sám aj režíroval (Pytliakova žena, Biela nemoc, Nora...). Ešte ako ochotník pohostinsky vystúpil v Slovenskom ľudovom divadle, v postave Baltazára Slivku v komédii Ivana Stodolu Čaj u pána senátora.

Na základe ochotníckej činnosti

prijali herca Ľudovíta Jakubóczyho v roku 1945 do činohry Slovenského národného divadla v Bratislave. Tu vytvoril Jakubóczy 42 (!) rozmanitých postáv, všetky so zmyslom pre realistickú drobnokresbu. V galérii jeho precízne diferencovaných portrétov prevažujú ľudsky preteplené, väčšinou epizódne postavy, postavičky a figúrky v klasických i súčasných hrách (Svätá Barbora, Lampáš, Škola žien...).

Patril k prvým slovenským hercom,

ktorí sa objavili vo filme. V roku 1937 debutoval Ľudovít Jakubóczy v slovensky hovorenom filme českého režiséra Karla Špelinu Matkina spoveď, ktorý sa o. i. nakrúcal aj v Detve (pôvodný názov bol dokonca Súmrak nad Detvou - pozn. aut.). Celý film i Jakubóczyho výkon sa však obišiel bez väčšieho ohlasu. Po vojne hral v spomínaných slovenských filmových dielach, ktoré vznikali v režijnej dielni Paľa Bielika. Nezabudnuteľná zostane postava učiteľa, ktorú vytvoril vo Vlčích dierach, ale i charakteristický človiečik Kleofáš Dudášik v ďalšom Bielikovom filme V piatok trinásteho.

Ľudovít Jakubóczy zomrel v Bratislave 1. mája 1954. Vtedajšie vedenie mesta Banská Bystrica mu udelilo in memoriam čestné uznanie za prácu v ochotníckom divadle.

Pavol M. Kubiš