Z tvorivej úrody poézie a prózy Slovákov z Vojvodiny - z Kovačice osobne priniesli a predniesli v Artotéke Mestskej knižnice v Bratislave autorky, ktoré v mestečku insitných maliarov maľujú slovami. Literatúra, ktorá sa píše vo Vojvodine, patrí do kontextu slovenskej literatúry, povedal Miroslav Demák, keď stručne predstavil tvorbu Slovákov vo Vojvodine, jej históriu, časové a priestorové súvislosti, konkrétnejšie v mestečku Kovačica.

Medzi autorov píšucich po slovensky a pochádzajúcich zo Srbska možno zaradiť aj jeho. Je známy ako novinár, autor beletrie, vydavateľ, zostavovateľ antológií. Už 15 rokov žije na Slovensku a venuje sa aj literatúre slovenskej menšiny za hranicami Slovenska.

Už viac ako dvesto rokov si Kovačičania chránia slovenčinu nielen v piesni a zvykoch, ale aj slovenským slovom z vlastnej dielne. Literárna družina Mateja Ambrózyho je pomenovaná podľa literárne činného kňaza, súputníka Štúrovcov, pôsobiaceho v Kovačici. Sonety uverejňoval v Orle tatranskom, v literárnej prílohe Slovenských národných novín. Družina vznikla v roku 1996 a združuje literátov rôzneho veku, mužov i ženy rôznych povolaní a sociálneho statusu z Kovačice a susednej, tiež slovenskej Padiny. Členovia družiny vydávajú svoje básne a krátke prózy v literárnom časopise Klasy a vyšla im aj spoločná antológia Pozdrav Slovákom z Banátu. Niektorí autori uverejňujú v krajanských i slovenských časopisoch, majú vlastné zbierky básní, alebo sa venujú tvorbe poviedok pre dospelých či deti. Zaoberajú sa aj literárnou vedou či jazykovedou, historiografiou, etnológiou... Literatúra faktu z Kovačice je podľa etnológa profesora Botíka sociograficky veľmi zaujímavá. Ukážky zo svojej tvorby predniesli autorky Zuzana Čížiková, Katarína Stanová, Eva Hajková, Mária Kotvášová - Jonášová. V tvorbe Kovačičanov je potenciál vypracovať sa aj v literatúre tak, ako v maliarskom umení. Počkajme si na ďalšie úrodné roky.

Bratislavská Bibliotéka

Pedagogika, veda, hry, informácie, prezentácie kníh, autogramiády slovenských i zahraničných autorov, prednášky o knihách, odovzdávanie ocenení za literatúru, preklad... - to sú tradičné podujatia jesennej bratislavskej Bibliotéky v Inchebe. Deti všetkých vekových kategórií si prišli na svoje pri spoločenských hrách, všetci návštevníci si mohli vyberať z pestrej ponuky beletrie aj odbornej literatúry. Pedagógov zaujala prednáška Ing. Štefana Švarca, PhD, autora metódy IAV (interaktívneho vyučovania), ktorou vyučuje na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Nových Zámkoch už 20 rokov. Pomocou špeciálnej interaktívnej tabule, jedného počítača a hlasovacieho zariadenia je možné aktívne zapojiť do vyučovania všetkých žiakov v triede. A nielen zapojiť, ale i vyhodnotiť - poskytnúť im na konci hodiny objektívnu spätnú väzbu. Ani jeden žiak sa nikdy nesťažoval na známku. Naopak. Učiteľ svojim tvorivým prístupom a odbornosťou navodí atmosféru hry a žiaci sa spontánne zapájajú, osvojujúc si vedomosti premýšľaním o zadanej otázke a hľadaním riešení. Vďaka modernej metóde IAV môžu byť učenie, tvorivosť a zábava prirodzenou súčasťou vyučovacích hodín. Samozrejme, so šikovným učiteľom a modernou technikou.

Nové predstavenie Radošinského naivného divadla

Medzi plody jesene na kultúrnom poli môžeme zaradiť aj najnovšiu divadelnú hru Radošinského naivného divadla Mám okno. Názov je viacznačný. Okno sa stáva dôležitou rekvizitou v generačnom konflikte medzi otcom a synom. V konflikte medzi pravidlami a tvorivým prispôsobovaním sa nie vždy ružovej realite. Človek môže komunikovať s ľuďmi, so zrkadlom, s tými, ktorí už dávno odišli kdesi na druhý svet, ale môže komunikovať aj s kameňom. Divák sa smeje. Herci bravúrne stvárňujú jednu rolu za druhou. Všetky postavy sú smiešne. Všetky sú karikatúrami dnešného životného štýlu. A do konca predstavenia nevieme uhádnuť, ktorá z postáv hry je normálnejšia. Kto je múdry a kto blázon. Kto sa nebojí otvorene si priznať omyly a aj sa za ne hanbiť. Kto chce naozaj hovoriť, nie prázdnymi frázami a náhodnými hrdinskými činmi zakrývať svoje zranené zahanbené ja. Kto nie je sám, aj keď je sám. A naopak. Kto je bez viny, nech hodí kameňom! Hoci, črepy vraj prinášajú šťastie... Komu?

Bienále ilustrácií detskej knihy v Bratislave

Jesenný bratislavský zber úrody - kníh, ilustrácií, podujatí o poézii i próze, divadiel, filmov vypestovaných doma či tých, ktoré vyklíčili a dorástli v zahraničí, má dlhodobo svoje tradičné podujatia. Jedným z nich je aj výstava ilustrácií detskej knihy - BIB, ktorá sa koná každé dva roky v Dome umenia na Námestí SNP. Tento rok boli vystavené diela zo 448 kníh od 344 ilustrátorov z 37 krajín sveta.

Malí i veľkí sa nevedeli vynadívať na 2447 nápaditých ilustrácií, ktorým samozrejme najviac rozumejú deti. Na obrázku bolo možné vidieť bacuľatú dievčinku popíjať malinovku s krokodílom, alebo Červenú Čiapočku vo vlkovom bruchu, i ulicu Podstatných či Prídavných mien... Ocenení autori z rôznych štátov sveta si ako obyčajne odniesli domov typicky jesennú zvláštnu cenu - jablko. Nie obyčajné - zlaté.

Porota hodnotí podľa svojich kritérií, diváci podľa svojich. Jedno je však isté, príbeh z knihy by mal s ilustráciou súznieť. Niekedy dokonca práve ilustrácia čitateľa priláka k čítaniu knihy. Takými ilustráciami boli aj obrázky talianskeho autora Roberta Innocentiho (1940). Ak ste zvedaví, prečo autor nakreslil nákladný vlak a dieťa v ružovej zavinovačke, ktoré niekto z vlaku vyhodil, mali by ste siahnuť po knihe Ruth Vander Zee: Erika´s story. Je skutočným príbehom ženy, ktorá unikla smrti v koncentračnom tábore tak, že ju vyhodili ako bábätko z vlaku. Zachránili ju. Žila, ale celý život nevedela, kto boli jej rodičia, kedy má narodeniny, kde sa narodila a ako sa volá... Realistické ilustrácie knihy sú namaľované v monochromatickom tóne a prechádzajú do plnofarebných obrázkov, zobrazujúcich súčasnosť. Provokujú kontrastom. A my, ktorí vieme kde žijeme, ako sa voláme, kedy oslavujeme pribúdajúce roky, kde máme svoje korene, by sme sa mohli zastaviť nad obrázkom s opýtať seba samých. Chceme príbehy so smutnými hrdinami, alebo chceme udržať pestrú súčasnosť? Súčasnosť, kde každý má svoje miesto bez ohľadu na farby, ktoré sú pre neho typické...

Erika Fajnorová