Vo veku 93 rokov nás 5. februára 2010 navždy opustil Rezső Petik.

Pedagóg s diamantovým diplomom

Bývalý učiteľ a inšpektor slovenčiny sa narodil 19. októbra 1917 vo Zvolene. Maturoval na Gymnáziu v Lučenci, roku 1937 získal pedagogické vzdelanie v Bratislave.

V roku 1947 sa pán učiteľ so svojou rodinou presídlil do Maďarska. Tu sa rozhodol študovať maďarčinu a slovenský jazyk, neskôr aj zemepis. Takto vyškolený sa zapojil do výchovy a vzdelávania slovenských detí v Maďarsku.

Z pilíšskeho Santova, kde pôsobil v rokoch 1950 až 1953, sa dostal do Nového Mesta pod Šiatrom. Tu vyučoval 30 rokov. Mal milé spomienky na tieto roky a až do posledných dní svojho života udržiaval kontakty so školou. Do dôchodku odišiel roku 1978, ale ďalej pracoval ako dôchodca. Počas 20 rokov viedol spevácky zbor školy a k jeho záslužnej činnosti patrilo vedenie šachového krúžku. Pán Petik bol hrdý na to, že v škole úspešne pracovali, ale i dodnes pracujú aj jeho bývalé žiačky.

Rezső Petik vyvíjal aj bohatú publikačnú činnosť, vydal napr. Kyticu slovenských piesní a knihu Drotári z Medzihoria, ktorá vyšla v skrátenej forme aj v Národopise Slovákov v Maďarsku (1975). K národnostnej tematike sa vrátil roku 1993 prácou Škola na hranici. Čitatelia Ľudových novín sa naňho pamätajú ako na dopisovateľa nášho týždenníka.

Životným krédom Rezsőa Petika bolo neváhať predostrieť svoje názory verejnosti, ba považoval za dôležité viesť dialóg s verejnosťou, hoci aj prostredníctvom masmédií. Nezastieral svoju radosť nad každou zmluvou o priateľstve a spolupráci medzi Slovenskou a Maďarskou republikou. Svoj život zasvätil národnostnému školstvu a kultúre, zaslúžil sa o rozšírenie slovenského jazyka v Novom Meste pod Šiatrom a jeho okolí. Bol zástancom maďarsko-slovenského priateľstva. Túto životnú filozofiu si so sebou odniesol do ríše zosnulých.

Pán Petik, nech vám je zem ľahká!

Júlia Kucziková