Verše o kráse pravdy

Motto:

Nie ten je milý, kto je pekný,

lež ten je pekný, kto je milý.

(Santovské porekadlo)

Skutočnosť je šialená:

tu si - predsa vzdialená, jak

podmorský svet Atlantika,

ďaleká, jak nedozerná Galaktika.

Z cudzej Galaktiky vyšla

hviezda, na ktorej si prišla

na túto Zem, moju rodnú,

našu hviezdu, samú spodnú,

najspodnejšiu v Univerze,

ktorá ignoruje verše,

písané o kráse pravdy,

absolútne platnej navždy,

nositeľke pravej viery,

ktorá v jasné nebo mieri.

Skutočnosť je šialená.

Prečo je tak vzdialená

hviezda krásy, krása hviezdy,

v ktorej večný život hniezdi,

harmónia krásnej hudby,

obetavej, živej služby,

milostivej, večnej lásky,

ktorá vyhladzuje vrásky?

Pilíšsky Santov 20. mája 2011

V trinástich dedinách

Horí ohník, horí,

osvetľuje hory.

Ktože ho nakládol?

- trinásti sokoli.

Trinásti sokoli,

sokolovia bieli,

akých ľudské oči

viacej nevideli.

Keď vatru rozložia

na Plešskom pohorí,

v trinástich dedinách

biely deň zazorí.

Keď sa mordovali

s tým trojhlavým drakom,

chcel ich on podplatiť

nakradnutým zlatom.

Lež oni pred zlatom

nikdy si nekľakli,

ani toho draka

nikdy sa nezľakli.

V trinástich dedinách

drahšie veci chránia,

keď si svoju reč aj

domovinu bránia.

Čuduj sa svet, tam sa

divné veci stali,

argumentmi sťali

všetky dračie hlavy.

Jednu turulovú,

druhú Darwinovú,

naposledy tretiu,

hlavu Kainovú.

Pilíšsky Santov 21. mája 2011