Štefan Benďúr ● Pod Pilíšom

V Pilíšském chotári / sú velkí beťári: / slovenské pesňički / zabudli somári.

Ón je do je, čo je,

ve svojéj režije,

staví sa o život:

tu Slovák nežije!

Nadarmo mu hučím,

rodnú reč mu učím!

Vám, milí rodáci,

vám tú reč poručím.

Sama žije ťeta,

sin skúšá chuť sveta,

v druhém konci mapi

cudzí vnuk ho trápí.

Mláďež mojá milá,

spolu žit je sila.

Bože, buď Ťi vďaka,

ochráň tu Slováka!

Pre seba

Už sa netvár,

hleď si na tvár!

Čelo máš tvrdé,

oči ako pleš,

ribňíčki duše.

V tvojích ušách

pesničky hučá

úsmevné ústá:

cesťička úzká

k pokojnému svetu.



začo

prečo   počuj

čo                                nač

plač!

è

Ty víš,

že já vím,

že ti víš.

Ňeseš si kríž

Aj já si ňesem.

Nad nami búrka,

vetrisko fúka.

Živí nás túha:

raz príďe aj dúha.

Štefan Benďúr sa narodil v Číve (Piliscsév) r. 1946. Šiesti bývali pod jednou strechou, aj keď už ako dvojročný sa stal sirotou. R. 1948 mu zomrel otec. Prababička a starí rodičia ho vychovávali spolu s tiež osiroteným starším bratrancom vo veľkej biede, preto jeho život už od raného detstva určili dve veci: učenie a práca. Od štvrtého roku svojho života píše a číta a od 10. roku školské prázdniny má plné prácou. Aj v pionierskom tábore tak letoval, že cez deň pracoval vo verešvárskej dolomitovej bani, a od popoludnia do rána bol vedúcim svojich 13 ročných priateľov, od ktorých dostal meno „Izé Pajtás“ („Priateľ Oný“), lebo zle hovoril po maďarsky. Maturoval v ostrihomskom gymnáziu, a v Pätikostolí na Učiteľskej vysokej škole vyštudoval odbor ruštinu a maďarčinu. Úcta voči tvorivému človeku ho pobádala do učenia a práce. Na univerzite ELTE vyštudoval aj knihovníctvo a doškoloval sa na Univerzite Lomonosova. Ako 50 ročný sa stal učiteľom informatiky. Dvakrát sa ženil a mal jedenásť pracovísk od Šoproňu po Orenburg. R. 2006 ako učiteľ odišiel do dôchodku. Pátral po minulosti svojej obce. Písal prózu, básne, aj drámu, ale nikdy sa to nesnažil vydať. Zaujímala a ukájala ho len mučivá radosť z tvorby.

Štefan Benďúr ● „Môj osud je ich osudom“

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=4010