Pán Ježiš povedal: “Ja som vzkriesenie a život… Kto verí vo Mňa, bude žiť, aj keď umrie...“(Ev. Jána 11:25.)

„Voda, ktorú mu Ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu...”(Ján 4.14.b.)

Určite sme všetci boli v takom životnom stave, keď sme niekoho stratili, koho sme milovali, kto stál blízko k nám, kto patril k nášmu životu. Keď odišiel, keď nás navždy opustil, boli sme zarmútení, zničení. Chýbal nám veľmi. Mali sme pocit, ako keby boli z nás vytrhli jeden kus...

Také podobné city mali aj Mária a Marta, keď umrel ich brat, keď stratili svojho milovaného brata, Lazara. Boli sklamané. Mysleli si, že Pán Ježiš mohol prísť skôr, tak by sa určite nestala táto strašná vec, táto veľká strata s nimi, ktorá sa stala... ”Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel…” - žaluje, reptá Marta Pánovi Ježišovi. Aj my veľakrát tak cítime, že keby Pán Ježiš a Jeho pomoc prišli skôr, hádam by sa s nami nestali nezmeniteľné, bolestné veci.

Aj Pánovi učeníci boli po Veľkom piatku sklamaní. Tak cítili, že stratili všetko: nielen svojho milovaného Majstra, Ježiša Krista, ale aj všetko to, na čo položili svoj celý život. Pán Ježiš umrel a oni stratili všetko, aj nádej, chuť do života.

Ale náš Pán Ježiš neostal v hrobe „v tretí deň vstal z mŕtvych”, ako to povedal predtým svojím učeníkom a ako o tom svedčíme vo všeobecnej viere kresťanskej. Náš Pán Ježiš zvíťazil nad všetkým: nad hriechmi, nad Satanom a nad smrťou. Veľkonočná dobrá zvesť znie: Máme silného, mocného a víťazného Pána. Ten náš Pán chce nám dať, darovať pevnú vieru, dôveru a nádej v Ňom a v jeho Slovách. Ako to mohli prežiť aj sestry Mária a Marta, keď Pán Ježiš vzkriesil ich brata Lazara. Splnili sa Ježišove slová: ”Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo Mňa, bude žiť, aj keď umrie.”

Náš brat Pavel Korbel, ktorý namaľoval náš oltárny obraz, Vzkrieseného Pána Ježiša s vyľakanými rímskymi vojakmi, chcel zdôrazniť odkaz, že „voda večného života“, ktorá prúdi od vzkrieseného Pána, vlastne súvisí s Jeho ranami. Čo to znamená? Náš Pán Ježiš prišiel na túto zem pre to, aby nás hľadal, spasil, vykúpil a zachránil, skrze Jeho nevinnú smrť a vzkriesenie. Chce nám ponúknuť piť z prameňa večného života.

„Lebo tak Boh miloval svet, že svojho Jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“(Ján 3:16.)

Náčelník jedného afrického kmeňa raz navštívil misionára. Na stene jeho skromne zariadeného bytu viseli dva obrazy. Náčelník na ne chvíľu hľadel a potom sa spýtal “Kto je tá žena?“ Misionár odpovedal: ”To je moja matka.” „Máš aj nejakých súrodencov?“ vyzvedal náčelník. „Nemám. Som jej jediný syn.“ „A tvoja matka ťa aj tak pustila do sveta, tak ďaleko od seba?” „Áno, lebo ona miluje aj vás a chce, aby ste aj vy poznali Spasiteľa, ktorý ju, môjho otca, mňa, aj iných zachránil a daroval nám večný život.“ „To nás však tvoja matka musí veľmi milovať, keď k nám poslala svojho jediného syna,“ zamyslel sa náčelník. Po chvíli ukázal na druhý obraz na stene a spýtal sa: ”A toto je čo?” „To je môj dom, kde som sa narodil a kde býva moja matka,” odpovedal. „A to si opustil taký krásny dom a prišiel si bývať do takejto chudobnej chatrče?” „Áno, pretože i ja vás milujem a chcem, aby ste uverili v Ježiša Krista a boli spasení,“ usmial sa láskavo misionár na náčelníka. „Tak to si nás veľmi miloval, keď si všetko opustil, aby si prišiel medzi nás biednych ľudí.“ Omnoho väčšia je láska nášho nebeského Otca, ktorý tak miloval tento náš biedny svet, že vo Svojom Jednorodenom Synovi spravil za nás všetko, aby sme nezahynuli, ale verili v Neho a dostali večný život.

Prajem vám požehnané sviatky Vzkriesenia!

Hilda Guláčiová-Fabuľová

farárka Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti

Na našich snímkach: oživené veľkonočné zvyky v Orosláni