Patrí medzi svätcov, ktorých pamiatka sa veľmi rýchlo rozšírila v celej cirkvi. V Európe sú mu zasvätené tisíce kostolov, kláštorov, mnohé mestá, hrady. S jeho menom sú spojené aj ľudové tradície - nové víno, prvý sneh - Martin na bielom koni.

Narodil sa pravdepodobne v roku 316 alebo 317 v rodine vyššieho rímskeho dôstojníka v posádkovom meste Sabaria v Panónii, dnes Szombathely. Keď bol ešte malý, otca preložili do Pávie na severe Talianska, kde získal Martin aj prvé vzdelanie. Otec ho prinútil ísť v jeho šľapajach a stal sa vojakom. V Pávii sa zoznamuje aj s kresťanstvom, sám sa stáva katechumenom (čakateľom na krst), aj keď jeho rodiča boli pohanmi, najmä otec, ktorý sa pridržiaval pohanského kultu cisára. Martina ako mladého vojaka preložili do Amiens v severnej Galii, kde sa mu prihodila udalosť, s ktorou neskôr umelci začínajú zobrazovať tohto svätca. V jednu zimnú noc Martin prechádza mestom a kontroluje vojenské hliadky. Tu zbadá polonahého žobráka, ktorý prosí almužnu. Martin vtedy rozsekne mečom svoj plášť a polovicu daruje žobrákovi. Nasledujúcu noc sa mu zjaví vo sne Kristus, prikrytý polovicou jeho plášťa. V tom čase ešte bol Martin iba katechumenom, krst prijal neskôr, na Veľkú noc r. 339. po prijatí krstu sa chcel zasvätiť Bohu a jeho službe, no problém bol v tom, že nemohol len tak ľahko opustiť vojenskú službu. Ostáva v armáde asi 15 rokov a dosiahol dôstojnícku hodnosť. Po ťažkostiach predsa len opúšťa vojenskú službu a odchádza do Poitiers v západnej Galii, kde bol biskupom sv. Hilár, ktorý ustanovil Martina na exorcistu. Potom, ako sa biskup Hilár dostal do vyhnanstva, žil Martin na okraji Milána ako pustovník. Po Hilárovom návrate ho samotný Hilár vysvätil za diakona a neskôr pravdepodobne za kňaza. Žil však aj naďalej ako pustovník a ohlasoval evanjelium vidiečanom. Pripojili sa k nemu aj ďalší a vznikol kláštor Ligugé, najstarší známy kláštor v západnej Európe. V roku 371 zomrel v meste Tours, severne od Poitiers, biskup Libor. Miestni veriaci chceli zvoliť za biskupa práve Martina, pre povesť jeho svätého života. Vedeli, že sa bude brániť, preto ho pozvali pod inou zámienkou do mesta, aby prišiel k istej ťažko chorej žene. Keď sa aj s manželom chorej blížil k mestu, tam ho už čakali tourskí veriaci a zvolili ho za svojho biskupa. Pravdepodobne bol vysvätený 4. júla 371.

(Legenda hovorí, že keď sa Martin dozvedel, že ho chcú urobiť biskupom, utiekol sa schovať kdesi na kláštornom hospodárstve. Lenže ho hlasnými gáganím prezradili husi. Ľudia ho potom násilím vytiahli z jeho úkrytu. A tak napokon Martin pochopil, že je to Božia vôľa, aby sa stal biskupom, a tak sa už nevzpieral, preto sa vyobrazuje nielen na koni s mečom, ale aj s husou).

V tom čase sa činnosť biskupa sústreďovala predovšetkým na mestá. Martin rozšíril toto svoje pôsobenie aj na vidiecke duchovenstvo. Neďaleko Tours, v Marmoutier, utvoril stredisko na výchovu duchovenstva, kde sa klerici pripravovali práve na pôsobenie medzi vidiečanmi. Zakladali sa vidiecke farnosti a Martin každý rok navštívil všetky farnosti svojho biskupstva. Dožil sa vysokého veku, vyše 80 rokov. Zomrel 8. novembra 397 pri pastoračnej návšteve farnosti Candes. Telo previezli po rieke Loire do Tours, kde ho 11. novembra pochovali. Patrí medzi prvých vyznávačov, čiže nie mučeníkov, ktorým cirkev priznala titul svätosti. Úcta k sv. Martinovi sa veľmi rýchlo rozšírila po celom Francúzsku, Taliansku, Nemecku, Rakúsku a zvlášť v Uhorsku, odkiaľ pochádzal. Aj na Slovensku je zasvätených mnoho kostolov sv. Martinovi, azda najznámejšie sú Dóm sv. Martina v Bratislave, či katedrála sv. Martina na Spišskej Kapitule.

Stanislav Brtoš