Za základ svojej meditácie som si vybrala Ježišovu vetu, ktorá hovorí o Jánovi Krstiteľovi: „Hľa, posielam pred tebou svojho posla, aby ti pripravil cestu. Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!” (Ev.Marka 1:2.b-3.)

Blížia sa – podľa mňa - najkrajšie sviatky roka. Ľudia ich nazývajú aj sviatkami lásky a pokoja... Na stenách nákupných stredísk už vidno vianočné ozdoby - hviezdy, zvončeky, elektrické sviečky. V médiách už taktiež idú vianočné reklamy. Včera sme boli s našimi deťmi v jednom nákupnom stredisku a tam už mali obrovský vyzdobený vianočný stromček.

Na Vörösmartyho námestí už otvorili vianočný trh. Keď sa spýtali predavačov, ako ide obchod, odpovedali, že ešte cítiť krízu, veľa ľudí sa iba poobzerá, nakupujú prevažne turisti.

Musíme si položiť otázky: Ako sa chystáme my na tieto sviatky? S akým očakávaním? Na biblickej hodine v budapeštianskej slovenskej škole som položila deťom otázku: Čo znamená slovo advent? Ony odvetili: očakávanie. - Nie, nie celkom, – povedala som im. Slovo advent pochádza z latinského slova: príchod. Takže v adventnom období očakávame príchod Voľakoho, Kto zase príde k nám, aby nás navštívil, aby naše životy spravil lepšími, krajšími, aby nám daroval riešenie v každom prípade - ak to potrebujeme -, aj v našich súženiach. Ten Voľakto je sám náš Pán Ježiš. V dobe Pána Ježiša Ján Krstiteľ mal, dostal tú úlohu, službu, aby pripravil cestu Pánovi.

Bol naozaj ako hlas volajúci na púšti: kričal do života mnohých ľudí, aby držali pokánie, aby sa vrátili k Pánu Bohu, aby sa blížili k Nemu a keď to urobia, tak sa aj náš Hospodin priblíži k nám.

Jeden deň som čítala v novinách, že ľuďom položili otázku, čo je podľa nich najdôležitejším dedičstvom v tomto živote? Väčšina opýtaných odpovedala, že týmito hodnotami sú poriadok a tradícia. Veľmi som sa potešila, že ľudia aj v dnešnom svete považujú tieto veci za hodnoty. Na vidieku - kde som slúžila viac rokov - som videla, že tradície naozaj zohrávajú dôležitú úlohu v živote ľudí. Tieto tradície vlastne zdedili od svojich predkov. V advente bývali služby Božie aj cez týždeň. Potom pred Vianocami sme išli s našimi deťmi a mládežou s betlehemom k starým a chorým ľudom, ktorí už nevládali prísť do kostola. Mládež im zvestovala radostnú zvesť: ”Narodil sa Kristus Pán, ktorý je Spasiteľ! Radujte sa!” Tieto tradície sú vlastne súdržnou silou spoločenstva. Teraz sa rodí nová tradícia aj v VIII. obvode Budapešti, kde brat starosta založil tzv. Cirkevnú radu, ekumenické spoločenstvo. My tam spolu s obvodnou samosprávou zapálime sviece na adventnom venci. Táto akcia má nádherný odkaz: spolu ako bratia a sestry, v spoločenstve sa chystáme na naše najkrajšie sviatky. Spolu sa snažíme uvidieť podstatu sviatkov, ich duchovné hodnoty.

U protestantov sú na adventom venci tri fialové sviečky a jedna ružová. Všetky majú svoj význam. Fialová farba znamená pokánie a ružová radosť. Ružovú zapálime v poslednú nedeľu: keď sa tešíme, že tu je už celkom blízko náš Pán.

Pripravme spolu cestu nášho Pána! Vyrovnajme Mu chodníky! Kričme aj my radostne do tohto sveta: Aj teraz príde k nám náš Pán! Aj teraz nás navštívi. On sám nás chce obdarovať vlastne najprv svojou prítomnosťou a potom svojou láskou a pokojom. Tak nech náš Pán požehná nás a naše prípravy na sviatky - aby sme potom mohli dostať od Neho ozajstné vianočné sviatky!

Hilda Gulácsiová-Fabuľová