„Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba: je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil. Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh prv uspôsobil chodiť.” (Ef.2:8-10.)

Ešte stojíme na prahu minulosti a prítomnosti... Stojíme na prahu nového roka. Máme si položiť otázku: odkiaľ a kam? A teraz nemyslíme v priestore a v čase, ale na poli duchovnom. V múdrosti, v poznaní, vo viere, v nádeji a v spoliehaní sa na nášho Pána Boha. Máme si položiť otázku: Aký základ si položíme na tento rok, na rok 2012?

Je Božím darom, že môžeme odchádzať, začať aj tento Nový rok v mene nášho Pána Ježiša Krista. Veď tento deň máme meniny nášho Pána Ježiša. Ešte nevieme, čo nás čaká v tomto novom roku. Ale to vieme, že aj v minulom roku náš Pán bol s nami: požehnal nás, pomohol nám a postaral  sa na nás. On je v každom čase verný. Neopustí svoj ľud. Buď chvála za všetky Jeho dobrodenia, čo sme zatiaľ mohli skúsiť!

Aj to môžeme vedieť, že milosťou sme spasení skrze vieru - ako apoštol Pavel povie. Náš Pán Ježiš nás spasil, vykúpil a je to dar Boží. Čo to znamená pre veriaceho človeka, pre nás: že z Kristovej milosti sme spasení, vykúpení? Môže to znamenať istú súčasnosť v chaose a istú  budúcnosť v Božom kráľovstve? Áno, pre veriaceho človeka môže znamenať istú súčasnosť a istotu v budúcnosť: pokoj toho faktu, že sme v každom čase v Božích rukách.

Je to naozaj Boží dar. Síce my často nezaobchádzame dobre s danými darmi. Nepoznáme dobre motívy, dôvody: prečo dostávam, zaslúžim si tento dar? Pracovala som za tento dar? Som hodná, aby som prijímala tento dar? Raz jeden 12-ročný chlapček sa dostal do kaše a bol sklamaný: “Práve so mnou sa to stalo? Ja som toľko vecí spravil pre cirkev!” Aj dospelý človek je náklonný, aby tak rozmýšľal: ja  verím v Boha, chodievam do kostola. Platím cirkevnú daň, podporujem cirkev, pomáham, v čom môžem. Dúfam, že moje veci potom budú v poriadku. A aj to je možné, že predsa nebudem mať iba samé radosti, ale aj ťažkosti, skúšky a súženia... Ale náš Pán Boh často používa slabosti a nemoc, aby nás doviedol do hĺbky svojej lásky a starostlivosti. Pánove Slová na rok 2012 sú práve: Moja moc sa v slabosti dokonáva. 2.Kor.12:9. Náš Pán často používa takzvané skryté požehnané cesty: plné ťažkostí a bied, aby v nás prehĺbil vieru, nádej a dôveru v Neho. Ale môžeme byť vďační Jemu za najdôležitejšie: za spasenie, za vykúpenie života zo skazy. Je to viac ako len záchrana od telesnej smrti. Je to vykúpenie zo smrti samotnej. Môžeme ďakovať Jemu za to, že korunuje náš život milosťou a milosrdenstvom. Každý deň obnovuje našu silu a sviežosť. Veď sme Jeho dielo - píše apoštol Pavel. Človek sa dostal veľmi ďaleko od svojho Stvoriteľa. Veď koľko zlých vecí môžeme počuť: katastrofy, vojny, vlámania sa, vraždy... Vôbec nie tak vyzerá dnešný človek, akoby poznal svojho Stvoriteľa. To je vlastne následkom hriechu.

Ale čo je situácia s dobrými skutkami? Kde sú tie dobré skutky, v ktorých by sme mali chodiť a na ktoré čaká tento náš svet? Naozaj, môžeme mať úprimné pokánie, keď pomyslíme na to, koľko práce by sme mali na tomto poli. Veď náš Pán nám už ukázal cestu: cestu riešenia a úteku. Napr. keď sa stanú úrazy, ohne: veľa závisí od toho, keď niekto jasne vidí cestu úteku. A kričí: Tu je cesta k životu. A tá cesta naša je nám daná v Ježišovi Kristovi, Ktorý vlastne Sám je cesta, život i záchrana. Náš Pán chce skrze nás dobre činiť ľuďom aj v tomto roku. Môžeme každodenne chodiť v dobrých skutkoch, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť. Tieto činy môžu byť: snaha o odpustenie, zmierenie, lásku a pokoj. Virgil Redlich píše: Je smutné, že viackrát musíme znovu začať. Ale potešiteľné je, že viackrát môžeme znovu začať.

Hilda Guláčiová-Fabuľová

evanjelická farárka