Stalo sa peknou tradíciou, že každý rok usporadúvame pre žiakov Slovenskej školy v Budapešti biblický tábor. Vlani sme si vybrali za dejisko obec Dunaeďház (Dunaegyháza), tohto roku osadu Sazdice na Slovensku.

Ubytovaní sme boli v misijno-rekreačnom centre, vytvorenom v budove bývalej fary. Keďže obec má okolo 400 obyvateľov, nemá vlastného evanjelického farára. Bohoslužby zabezpečuje pani farárka Hana Peničková zo Šiah. Miestny zbor je vlastne dvojjazyčný a veriaci tu spolunažívajú vo veľkej láske a pokoji. Cirkevný zbor má vynikajúceho brata dozorcu, ktorý je zároveň starostom obce. Volá sa Zoltán Srna. On a pani farárka pokladajú za srdcovú záležitosť vykonávanie misijnej práce v cirkevnom zbore. Možno i preto sa tešili nášmu príchodu.

Do nášho ekumenického biblického tábora sme pozvali aj deti z iných našich slovenských škôl, ale prišli iba žiaci zo Sarvaša a miestne deti. Tak sme mali účastníkov z Pešti, zo Sarvašu a 15-20 miestnych detí. Obec Sazdice je malá dedinka v prekrásnom okolí. Obkľučujú ju krásne hory. Na pobožnostiach sme spievali, modlili sa a mali sme výber z Novej zmluvy: zázraky, divné skutky Pána Ježiša, rôzne uzdravenia a vzkriesenia nášho Pána Ježiša. Popri pobožnostiach sme chodili aj na výlety.

Po celý týždeň sme mali bohatý program, skoro každý deň sme podnikali výlety do okolia. Mohli sme sa zoznámiť s bohatou históriou obce. Už v XI. storočí tam žili mnísi, preto tam stojí starodávny katolícky kostol. Pri katolíckom kostole sa nachádza prekrásne zriadený pamätný dom. Sprevádzala nás pani dozorkyňa evanjelického zboru. Raz sme sa boli kúpať v bazéne Hotela Pelikán a jeden deň sme strávili v známych kúpeľoch Dudince. Dokonca jeden bazén bol aj na dvore fary, kde sme sa mohli osviežiť v tropických horúčavách. V sobotu sme si pozreli pozoruhodnosti Šiah a mohli sme robiť nákupy. Večer sme si pri táboráku opekali slaninu.

V nedeľu sme boli na dvojjazyčných službách Božích v evanjelickom kostole. Naše deti spievali piesne uvádzali citáty zo Svätého Písma. Oboznámili sme sa s históriou miestneho evanjelického cirkevného zboru. Po službách Božích sme mali spoločný obed na fare, potom sa deti spoločne hrali, dospelí si vypočuli prednášku a diskutovali. Po celý týždeň sme cítili, že nás spája Kristova láska. Cez lásku našich bratov a sestier sme mohli cítiť lásku, starostlivosť nášho Pána Ježiša. Mohli sme teda precítiť, že v Kristovi sme jedna rodina a spája nás bratsko-sesterská úprimná láska. Vďaka za to všetko nášmu Pánovi!

Hilda Gulácsiová Fabuľová

ev. farárka