Z ďalekého Rumunska prišiel do Pilíšskej Čaby dekan Albert Augustín kázať dekanskú omšu.

Prišiel rád, lebo pilíšskych veriacich dobre pozná. Stretli sa skoro pred dvadsiatimi rokmi, keď Pilíščabania vyhľadali krajanov v Rumunsku a dostali sa aj do Novej Huty, kde slúži pán dekan. Ich priateľstvo sa odvtedy utužilo, veď pán dekan ročne aspoň raz príde medzi pilíšskych Slovákov. Takto to bolo aj 14. júla, keď síce veriaci nenaplnili Veľký kostol, ale prišli s radosťou a tešili sa, že môžu počuť slovo Božie v jazyku svojich predkov.

Ako nás informoval predseda Slovenskej samosprávy v Pilíšskej Čabe Július Kučera, ročne aspoň dvakrát organizuje ich zbor takú svätú omšu, na ktorú pozve vysokého cirkevného hodnostára zo zahraničia, väčšinou zo Slovenska. Okrem toho majú slovenské sväté omše každú druhú nedeľu v mesiaci, ktoré slúži miestny farár János Karaffa. Na júlovej omši na organe hral miestny kantor Zoltán Geszler.

Na svätú omšu prišli okrem veriacich z Pilíšskej Čaby aj Slováci z Mlynkov a Čívu, kde tiež dobre poznajú A. Augustína, ktorý sa vo svojej kázni zameral na Pannu Máriu. Ako povedal, ona sa oddala výzve, s ktorou ju vyhľadal pán Boh a bez otázok podľahla božskej vôli, lebo, ako povedal pán farár, Mária vedela, že sa treba spoliehať na minulosť nebeského Otca. „Nebeský Otec nám nedáva väčšie ťarchy, než aké môžeme zniesť. On najlepšie pozná každého človeka, pozná, čo ktorý môže zniesť a toľko mu udelí, koľko môže uniesť,” povedal. Ako dodal, Preblahoslavená Panna skrze dar a úlohu Božieho materstva, ktoré ju spája so Synom Vykupiteľom, a pre svoje neobyčajné milosti a úlohy je veľmi úzko spojená aj s cirkvou. Bohorodička je predobrazom cirkvi, ako to učil už svätý Ambróz, a to v poriadku viery, lásky a dokonalej jednoty s Kristom. Lebo v tajomstve cirkvi, ktorá sa tiež právom nazýva matkou a pannou, Preblahoslavená Panna Mária predchádza ako vynikajúci a jedinečný vzor panny a matky. Veď pre svoju vieru a poslušnosť, zatienená Duchom Svätým, porodila na zemi, bez styku s mužom, samého Otcovho Syna, ako nová Eva, ktorej viera nebola narušená nijakou pochybnosťou. Bez akéhokoľvek váhania uverila Božiemu poslovi, a nie dávnemu hadovi. Porodila Syna, ktorého Boh ustanovil.

Pán dekan sa zmienil aj o tom, že človek je tvor nevďačný, ktorý veľakrát sa nevie ani poďakovať. „Keby človekovi na človeku záležalo ako na sebe samom, inak by sa choval,” dodal.

Po svätej omši veriaci ešte urobili spoločné fotky s pánom farárom a potom sa každý pobral svojou cestou domov: či do vedľajšej ulice, či do Rumunska.

(ef)