Ahoj, Feri. Ako sa voláš, Feri? – Feri. – Prečo stojíš tu, vonku, Feri? – Lebo ma nepustia dnu. – Prečo, je tam nejaký problém, Feri? – Nie, ale keby ma pustili, bol by...

Na (približne) tento geniálny dialóg od Gézu Hofiho som si spomenul sledujúc s nemalým prekvapením, že Ferenc Gyurcsány je opäť vo svojom živle. Odchádza ako keby prichádzal. Zo socialistickej strany je už jednou nohou von, avšak sa rozvinulo div nie hnutie, aby sa vrátil na scénu, aby pomohol, aby zasa tancoval, aby si natiahol boxérske rukavice a v ringu si zmeral schopnosti s aktuálnym majstrom sveta. Treba povedať, že V. Orbán mu v tom aj pomáha: prokuratúra pod jeho „dohľadom“ vypočúvala „Feriho“ ako obvineného, čo sa za posledných 50 rokov maďarskému expremiérovi ešte nestalo. Jeden to predtým dotiahol až na šibenicu, ale Gyurcsányovi hrozí zatiaľ iba vyšetrovanie, obvinenie, obžaloba a súd. Na konci ktorého bude martýr, blahoslavený až svätý. Toto teda chce vykreovať doteraz najväčší Víťaz, pričom ho vedú zištné ciele: kým je Gyurcsány na výslní, darí sa aj Orbánovi, pretože má poruke večné zaklínadlo, nepriateľa ľudu a pod. Takže spred prokuratúry Feriho odniesol tisícový dav na ramenách. Asistoval mu celý vedúci štáb MSZP, ktorého členovia potom urýchlene dodávali, že ich podpora platila len pre tento prípad „svojvôle a arogancie moci“.

Ako sa oplatí zbaviť sa týchto vlastností (arogancie), o tom svedčí prípad Buciho Stohla. Populárny herec odišiel do väzenia. Hoci najprv sa zdráhal, mútil, že ani nepil, ani nedrogoval predtým, čo zrazil autom pár ľudí, ba čo viac, ani volant nedržal on, ale nakoniec sa kajal, absolvoval dokonca celoštátne turné s protidrogovými prednáškami, jeho kolegovia nakoniec plakali, keď sa s ním lúčili, v ulici, kde býva, susedia mu usporiadali „utcabál“... No, môže ísť pykať do marca-apríla budúceho roka na Tököl, aby sa potom vrátil ako ešte väčšia hviezda.

Avšak! Feri i Buci sa vracajú-vrátia do tej istej krajiny. A, ako je známe, ťažký je návrat tam, odkiaľ ste ani neodišli.