Zdá sa, že Slováci (a ďalších 12 menšín v Maďarsku) budú mať v nasledujúcom parlamente nejakého zástupcu: buď plnohodnotného poslanca (hoci zvoleného zvýhodneným spôsobom, s nižším počtom hlasov, ako by potreboval ku zvoleniu echte maďarský poslanec), alebo polovičatého hovorcu s okyptenými právomocami a len s poradným hlasom.

Aj tá druhá možnosť by znamenala pokrok oproti súčasnému, od roku 1993 trvajúcemu protiústavnému stavu, keď menšiny nemali medzi matkami a otcami vlasti nikoho (teraz nerátajme napríklad sarvašského starostu a jemu podobných poslancov buď naozaj „slovenského pôvodu“, alebo „so slovenskými väzbami“ – oni sedia pod kupolou pri Dunaji z titulu svojej straníckej príslušnosti). Návrh, akási prvá verzia volebného zákona z vládnej dielne je tak či tak revolučná, lebo ráta s volebným právom „Novomaďarov“. Pod tým treba rozumieť nových maďarských občanov z radov ľudí, ktorí boli doteraz kvalifikovaní ako „Maďari spoza hraníc“, hoci sa mi zdá, že to je už zastaraný terminus technicus, a od revolúcie za volebnou plentou sa používa výstižnejší výraz: Maďari z odtrhnutých území. Musím však dodať, že revolučné nadšenie dosť ochablo, pretože volebné právo by im nedalo 77 percent Maďarov na neodtrhnutom (zato okyptenom) území vo vnútri súčasne platných trianonských hraníc.

Ale to som trocha odbočil na vody etnobiznisu vo veľkom. Zostaňme na malom trhu! Takže fideszácki guruovia plánujú konečne preťať gordický uzol a dostať do parlamentu zástupcov menšín. Buď jedným, alebo druhým spôsobom. No dilemu buď-alebo budú musieť riešiť aj menšinoví voliči, pretože okrem toho, že, samozrejme, budú hlasovať za individuálne listiny, musia si vybrať medzi celoštátnou (maďarskou straníckou) a menšinovou listinou. Predtým sa však musia zapísať na zoznamy (registre!) menšinových voličov, inak ani nemôžu pristupovať k volebným urnám. Jednoducho povedané: dajú svoj hlas buď niektorej maďarskej politickej strane, alebo po registrácii menšinovému kandidátovi (či bude len jeden, alebo aj viac z tej istej národnosti, to je nateraz v hmle). Náš človek v Maďarsku je teda buď Slovák, alebo fideszák, kresťanský demokrat, socialista, LMP-ák či jobbikovec (lebo sú vraj aj takí) atď. S dovolením: mám taký dojem, že politické strany sa nemusia báť masového úbytku svojich voličov a ich presunu na menšinové listiny.

Neviem, prečo mi prišiel na myseľ bonmot zo začiatku 90. rokov: Keby voľby skutočne priniesli nejaké zmeny, boli by nelegálne...